Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ TITILI | BƐVA ABƆDEƐ NWO NRƐLƐBƐ BƐZIE BAEBOLO NE AGYAKƐ ANU Ɔ?

Kɛzi Abɔdeɛ Nwo Nrɛlɛbɛ Boa Wɔ La

Kɛzi Abɔdeɛ Nwo Nrɛlɛbɛ Boa Wɔ La

Edwɛbohilelɛ buluku bie kile abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛ abo kɛ, yemɔ a le kɛ “ɛbazukoa kɛzi abɔdeɛ mɔɔ yɛnwu bɛ nee mɔɔ yɛnnwu bɛ de la ɔlua neɛnleanu mɔɔ ɛbayɛ, wɔazuzu nwo na wɔanwu bɛ kpalɛ la azo.” Ɔle gyima ɛsesebɛ, eza ɔbu bɛ abɛ nu. Abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvolɛma fa dapɛne, siane, anzɛɛ ɛvolɛ bɔbɔ yɛ gyima ɛsesebɛ na bɛayɛ neɛnleanu ɛhye mɔ. Ɔyɛ a bɛ ɛvɛlɛ yɛ gyɛne, noko bɛboa alesama wɔ ndenle dɔɔnwo azo. Suzu neazo ekyi bie anwo.

Europe kɔmpɛlɛ bie ɛva wolɔba mɔɔ anwo yɛ se nee debie mɔɔ bɛfa bɛsonyi nzule zo la ɛbɔ nu ɛyɛ milahyinli bie mɔɔ saa sonla no nzule evinli a ɔmmaa ɔ nwo ɛndo ye a. Bɛfa milahyinli ɛhye bɛdi gyima wɔ esiane mekɛ nu, mɔɔ bie a le azɛlɛkpusulɛ ne mɔɔ zile Haiti wɔ 2010 la.

Bɛva milahyinli mɔɔ bɛfɛlɛ ye Global Positioning System (GPS) mɔɔ maa bɛdi ngitanwo la bɛzie anwomanyunlu. Sogyama ati a bɛyɛle a, noko eza GPS ne boa menli mɔɔ ka kale, anwumalɛne, meli, nee ɛbɔlɛlilɛma yɛɛ menli mɔɔ fo boka tendenle mɔɔ ɔmmaa bɛmminli a. Abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvolɛma mɔɔ yɛle deɛ ɛhye la fɛta nganvolɛ, GPS ne boa maa ɛkɔ ɛleka biala mɔɔ ɔnyɛ se a.

Ɛlɛ telefun, kɔmpita, anzɛɛ Intanɛte ɔ? Asoo anyuhɔlɛ mɔɔ bɛnyia wɔ ayileyɛlɛ nu la ɛmaa wɔde kpɔkɛ? Ɛfa anwumalɛne ɛtu adenle ɔ? Saa ɔle zɔ a, ɛnee ɛlɛnyia ndenle ɛhye mɔ mɔɔ boa alesama la azo nvasoɛ. Abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛ ɛboa wɔ wɔ ndenle dɔɔnwo azo.

ABƆDEƐ NWO NRƐLƐBƐVOLƐMA ƐNDE NINYƐNE KƆSƆƆTI ABO

Bɛlɛbɔ mɔdenle kɛ bɛbanyia anyuhɔlɛ, yemɔti bɛlɛyɛ neɛnleanu dɔɔnwo wɔ abɔdeɛ nu ninyɛne nwo. Nukelea nwo mbɔlɔba mɔɔ sukoa kɛzi atɔm yɛ gyima, yɛɛ abɔdeɛ mɔɔ wɔ anwomanyunlu anwo sukoavoma ɛva ɛvolɛ mgbe mgbe ɛzukoa kɛ bɛbɔ mɔdenle kɛ bɛkɛde ɛleka mɔɔ anwuma nee aze vi rale la abo. Mekɛ mɔɔ bɛlɛyɛ neɛnleanu bɛahɔ moa kpalɛ, wɔ ninyɛne bɔbɔ mɔɔ bɛnnwu ye nee mɔɔ bɛngola bɛnzɔ nu la anu la, ɔmaa bie mɔ te nganeɛ kɛ saa Nyamenle ne mɔɔ maanle bɛhɛlɛle Baebolo ne la wɔ ɛkɛ a, anrɛɛ ɔwɔ kɛ bɛkola bɛnwu ye.

Abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvolɛma nee ewiade nrɛlɛbɛvolɛma mɔɔ ɛlie duma la yɛ neɛnleanu kɔ moa. Bɛ adwenle nee mɔɔ abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvolɛ Amir D. Aczel vɛlɛle ye “kpolera mɔɔ abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvolɛma su kɛ Nyamenle ɛnle ɛkɛ la” le ko. Kɛ neazo la, awie mɔɔ sukoa abɔdeɛ mɔɔ bɛnwu bɛ anwo debie mɔɔ ɛlie duma la ka kɛ “Nyamenle biala mɔɔ ɛyɛ debie titili wɔ ewiade mɔɔ bɛnnwu ɔ nwo daselɛ la maa ɔda ali bɔkɔɔ kɛ nyamenle zɛhae ɛnle ɛkɛ.” Bie mɔ ka kɛ gyima mɔɔ Nyamenle mɔɔ hɛlɛle Baebolo ne di la le “ngonyia” nee “tumi mɔɔ bo sonla ɛdeɛ zo.” *

Noko akee, yɛbabiza kɛ: Asoo abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvolɛma ɛzukoa ewiade ne anwo debie mɔɔ le nɔhalɛ fɔɔnwo la? Yɛbaha kɛ kyɛkyɛ. Abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvolɛma ɛnyia anyuhɔlɛ kpole, noko bɛnwu kɛ ninyɛne dɔɔnwo wɔ ɛkɛ mɔɔ bɛnze a. Abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvolɛ ko nee Nobel laureate Steven Weinberg mɔɔ te abɔdeɛ bo la hanle kɛ, “Yɛnrɛhola yɛnrɛde ninyɛne muala abo ɛlɛ.” Benleravolɛ Martin Rees mɔɔ sukoa Nwɔlɔra nwo debie wɔ Great Britain la hɛlɛle kɛ: “Ninyɛne bie mɔ wɔ ɛkɛ mɔɔ alesama ɛnrɛde ɔ bo ɛlɛ a.” Nɔhalɛ ne a le kɛ ninyɛne dɔɔnwo mɔɔ wɔ ewiade, ɔvi ngoane ngɛkɛba ngyikyi zo kɔdwu aleɛabo amuala tɛde debie mɔɔ adwuleso abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvolɛma ɛtɛtele ɔ bo a. Yɛ neazo ɛhye mɔ nzonlɛ:

  • Abɔdeɛ mɔɔ ngoane wɔ nu anwo sukoavoma ɛnde kɛzi ngoane ngɛkɛba yɛ bɛ gyima la abo kpalɛ.Kɛzi ngoane ngɛkɛba maa awie anwosesebɛ wie, bɛmaa awie nwonane nyi na ɔyɛ kpole la, yɛɛ kɛzi nuhua kyehyɛ la le kpuya mɔɔ bɛngola bɛngile nu a.

  • Tumi mɔɔ twe ninyɛne ba aze la ka yɛ alehyenlɛ biala. Noko ɔle debie mɔɔ si menli mɔɔ sukoa abɔdeɛ ninyɛne mɔɔ yɛnwu bɛ la anwo a. Bɛngola bɛnnwu kɛzi awie wulu a tumi bie twe ye ba aze la anzɛɛ kɛzi siane ne bɔ azɛlɛ ne anwo yia la anwo edwɛkɛ kpalɛ.

  • Ewiade ne nee kɛzi ɔrale la anwo sukoavoma bu mgbonda kɛ ninyɛne mɔɔ wɔ ewiade ne anu la ɛya ngyɛnu 95 le ninyɛne mɔɔ bɛngola bɛnva bɛ nye bɛnnwu ye yɛɛ abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvolɛma ɛngola ɛnva milahyinli ɛnnwu ye. Deɛ ɛhye mɔɔ bɛnva bɛ nye bɛnnwu ye na ɔyɛ azibɛnwo la gua ye ekpunli nwiɔ. Bɛtɛnwunle kɛzi deɛ ɛhye de la.

Ninyɛne dɔɔnwo wɔ ɛkɛ mɔɔ bɛnze mɔɔ si bɛ nwo a. Kɛmɔti a ɛhye anwo hyia ɛ? Abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvolɛ bie mɔɔ ɛlie duma la se: “Ninyɛne mɔɔ bɛnze ye la bo mɔɔ bɛze ye la azo. Wɔ me afoa nu, ɔwɔ kɛ ɛmaa abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛ yɛ wɔ azibɛnwo na ɛnyia ɛhulolɛ kɛ ɛbazukoa dɔɔnwo wɔadɛla ekyi mɔɔ ɛze ye la.”

Yemɔti, saa ɛngola ɛnnwu kɛ bɛbava abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛ bɛazie Baebolo ne agyakɛ anu bɛamaa menli anyia Nyamenle anu diedi a, ɛnee suzu edwɛkɛ ɛhye anwo: Saa abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvolɛma mɔɔ bɛbe kpalɛ mɔɔ bɛlɛ milahyinli mgbole la ze ewiade ne anwo debie ekyi bie ala a, asoo ndelebɛbo wɔ nu kɛ yɛbabu yɛ nye yɛagua ninyɛne mɔɔ bɛngola bɛnyɛ nwolɛ neɛnleanu la azo? Mɔɔ ɔde a le kɛ, mɔɔ fane nwɔlɔra nwo tetedwɛkɛ nwo debiezukoalɛ nwo la, Encyclopedia Britannica ne ka kɛ: “Kɛyɛ ɛvolɛ 4,000 mɔɔ bɛva bɛzukoa nwɔlɔra nwo debie la, kɛzi Babelɔnma bule ewiade ne kɛ ɔyɛ ɛzulolɛ la zɔhane ala a bɛnwu ye a.”

Gyihova Alasevolɛ bu nwolɛ adenle mɔɔ awie biala lɛ ɔsi edwɛkɛ ɛhye anwo kpɔkɛ la. Yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbali Baebolo ne adehilelɛ zo: “Bɛmaa awie biala ɛnwu kɛ bɛlɛ abotane molozo.” (Felepaema 4:5) Ɛhye ati, yɛlɛto ɛsalɛ yɛavɛlɛ wɔ kɛ yɛ neɛnleanu wɔ kɛzi abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛ nee Baebolo ne anu edwɛkɛ ne yia la anwo.

^ ɛden. 9 Menli bie mɔ kpo Baebolo ne ɔlua ngilehilelɛ mɔɔ asɔnema hilehilele ye mekɛ bie mɔɔ ɛze nee ɛnɛ mɔɔ bie a le diedi mɔɔ bɛlɛ kɛ azɛlɛ ne wɔ ewiade ne avinli anzɛɛ Nyamenle vale kenle nsia bɔle ewiade mɔɔ biala le dɔnehwele 24.—Nea ɛlɛka “ Abɔdeɛ Nwo Nrɛlɛbɛ Foa Baebolo Ne Azo.”