EDWƐKƐ 26
Kɛzi Ɛlɔlɛ Boa Yɛ Maa Yɛdi Ɛzulolɛ Zo La
“Gyihova wɔ me afoa; menrɛzulo.”—EDW. 118:6.
EDWƐNE 105 “Nyamenle Le Ɛlɔlɛ”
MƆƆ YƐBAZUKOA *
1. Ninyɛne mɔɔ ka menli ɛzulolɛ la bie a le boni mɔ?
SUZU edwɛkɛ ɛhye mɔɔ sisile wɔ yɛ mediema bie mɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la anwo nea. Ɛnee Nestor nee ɔ ye María, kulo kɛ bɛkɔsonle wɔ ɛleka mɔɔ moalɛ nwo hyia la. * Saa bɛbahola bɛayɛ zɔ a, kyesɛ bɛtete ninyɛne zo wɔ bɛ ɛbɛlabɔlɛ nu. Noko ɛnee bɛsulo kɛ saa ezukoa mɔɔ bɛlɛ la azo te a, ɔnrɛmaa bɛ nye ɛnrɛlie kpalɛ. Mɔɔ Biniam rayɛle Gyihova Dasevolɛ wɔ maanle bie mɔɔ bɛdwazo bɛtia yɛ gyima ne anu la, ɔnwunle kɛ kɛmɔ ɔboka Nyamenle menli ne anwo la ati, bɛbahola bɛayɛ ye kpɔdekpɔde. Yemɔ maanle ɛzulolɛ hanle ye. Noko mɔɔ maanle ye ahonle dule kpalɛ bɔbɔ la a le kɛzi ye mbusuafoɔ bayɛ bɛ nyɛleɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛbanwu kɛ yerayɛ Gyihova Dasevolɛ la. Bɛnwunle kɛ Valérie ɛnyia kansa bie mɔɔ anwo yɛ ɛzulolɛ la, noko kɛmɔ ɛnee ye diedi ne mɔɔ gyi Baebolo ne azo la ɛnrɛmaa ɔnrɛlie mogya la ati, ɛnee ɔyɛ se kɛ ɔbanyia dɔketa mɔɔ ɔbayɛ ye ayile la. Ɔti ɛnee ɔsulo kɛ ɔbawu.
2. Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle yɛdi yɛ ɛzulolɛ zo a?
2 Ɛzulolɛ ɛhye mɔ bie ɛha wɔ ɛlɛ ɔ? Bie ɛha yɛ nuhua dɔɔnwo. Saa yɛanzukoa kɛ yɛbali yɛ ɛzulolɛ zo a, bie a ɔbamaa yɛazi kpɔkɛ ɛtane mɔɔ bahola azɛkye yɛ nee Gyihova agɔnwolɛvalɛ ne la. Zɔhane a Seetan kulo a. Eza ɔbɔ mɔdenle kɛ ɔdua ɛzulolɛ zo yeamaa yɛado Gyihova mɛla mɔɔ bie a le edwɛkpa ne mɔɔ yɛbɔ ye nolo la. (Yek. 12:17) Seetan le amumuyɛ, ɔ ti yɛ se yɛɛ ɔlɛ tumi. Noko ɛbahola wɔabɔ ɛ nwo bane wɔavi ɔ nwo. Adenle boni azo?
3. Duzu a baboa yɛ yeamaa yɛali yɛ ɛzulolɛ zo a?
3 Saa yɛnwu kɛ Gyihova kulo yɛ—mɔɔ kile kɛ ɔwɔ yɛ afoa a—yɛbahola yɛaho yɛatia Seetan. (Edw. 118:6) Kɛ neazo la, Edwɛne 118 kɛlɛvolɛ ne yiale tɛnlabelɛ mɔɔ anu yɛ se kpalɛ la bie mɔ. Ɛnee ɔlɛ agbɔvolɛ dɔɔnwo mɔɔ bie mɔ le menli titili (ngyehyɛnu 9, 10). Ɔdwu mekɛ ne bie a bɛtinlitinli ɔ nwo zo kpalɛ (ngyɛnu 13). Yɛɛ Gyihova noko deanle ye kpole bie (ngyɛnu 18). Noko edwɛndolɛnli ne dole edwɛne kɛ: “Menrɛzulo.” Duzu a maanle ɔdele nganeɛ kɛ ɔlɛ banebɔlɛ a? Ɛnee ɔze kɛ Gyihova ɛdea ye ɛdeɛ, noko ye anwuma Selɛ ne kulo ye kpalɛ. Ɛnee edwɛndolɛnli ne lɛ anwodozo kɛ ɔnva nwo tɛnlabelɛ biala mɔɔ ɔbahɔ nu la, ye Nyamenle ne mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la ɛziezie ɔ nwo dahuu kɛ ɔbaboa ye.—Edw. 118:29.
4. Saa yɛnyia anwodozo kɛ Nyamenle kulo yɛ a, ɛzulolɛ boni mɔ a yɛbahola yɛali zo a?
4 Ɔwɔ kɛ yɛdie yɛdi kɛ Gyihova kulo yɛ nuhua ko biala. Saa yɛnyia diedi zɛhae a, ɔbaboa yɛ yeamaa yɛali ɛzulolɛ nsa ɛhye mɔ azo, (1) ɛzulolɛ mɔɔ yɛlɛ kɛ wɔannea a yɛnrɛhola yɛnrɛnlea yɛ abusua ne, (2) sonla nwo ɛzulolɛ, yɛɛ (3) ewule nwo ɛzulolɛ. Menli mɔɔ yɛhanle bɛ nwo edwɛkɛ wɔ ɛdendɛkpunli mɔɔ limoa anu la holale lile bɛ ɛzulolɛ zo ɔluakɛ bɛliele bɛlile kɛ Nyamenle kulo bɛ.
ƐZULOLƐ MƆƆ YƐLƐ KƐ WƆANNEA A YƐNRƐHOLA YƐNRƐNLEA YƐ ABUSUA NE
Adiema nrenyia bie, mɔɔ ɔ ra nrenyia gyi ɔ nwo ɛkɛ la yɛ fɛlɛhyelɛ gyima fa nea ye abusua ne (Nea ɛdendɛkpunli 5)
5. Duzu a bahola ayɛ abusua tile bie adwenleadwenle kpalɛ a? (Nea ɔ nyunlu nvoninli ne.)
5 Abusua tile mɔɔ le Kilisienenli la ɛnva ye ɛzonlelilɛ mɔɔ ɔlɛ kɛ ɔbava ye abusua ne nwonane afoa nu ngyianlɛ yeamaa bɛ la ɛnli nwɔhoa. (1 Tim. 5:8) Saa ɛle abusua tile a, bie a wɔ ewulenzane ne mɔɔ rale kenlensa ye la anu, ɛdele nganeɛ kɛ wɔannea a wɔ gyima bavi ɛ sa. Bie a ɛnee kɛ ɔkɛyɛ na wɔanyia aleɛ wɔamaa wɔ abusua ne anzɛɛ wɔanyia ezukoa wɔadua wɔ sua kakɛ la yɛle wɔ adwenleadwenle. Eza bie a wɔ ahonle dule kɛ saa wɔ gyima fi ɛ sa a, ɔbayɛ se kɛ ɛbanyia fofolɛ. Anzɛɛ kɛ mɔɔ ɔdole Nestor nee María mɔɔ yɛlimoa yɛha bɛ nwo edwɛkɛ la, bie a ɛsulo kɛ ɛbayɛ nzenzaleɛ wɔ wɔ gyima nu ɔluakɛ ɔbaha wɔ ezukoa gyinlabelɛ. Seetan ɛhola ɛlua ɛzulolɛ ɛhye mɔ azo ɛmaa menli dɔɔnwo ɛgyakyi Gyihova ɛzonlenlɛ.
6. Duzu a Seetan bɔ mɔdenle kɛ ɔmaa yɛalie yɛali a?
6 Seetan bɔ mɔdenle kɛ ɔmaa yɛalie yɛali kɛ Gyihova ɛndwenle yɛ nuhua ko biala anwo yɛɛ ɔnrɛboa yɛ ɔnrɛmaa yɛnrɛnlea yɛ abusua ne. Ɛhye ati, bie a yɛbaha kɛ ɔwɔ kɛ yɛyɛ biala mɔɔ yɛbahola la amaa yɛ gyima anvi yɛ sa, saa bɔbɔ ɛhye kile kɛ ɔnle kɛ yɛfa Baebolo ngyinlazo bie mɔ yɛdi gyima a.
7. Duzu a Gyisɛse maanle yɛnwunle ye a?
7 Gyisɛse mɔɔ ze Selɛ ne kpalɛ ɔtɛla awie gyɛne biala la maanle yɛnwunle kɛ yɛ Nyamenle ne ‘ze mɔɔ yɛhyia nwo la kolaa na yɛabiza ye.’ (Mat. 6:8) Yɛɛ Gyisɛse ze kɛ Gyihova ɛziezie ɔ nwo kɛ ɔbava mɔɔ yɛhyia nwo la yeamaa yɛ. Kɛ Kilisienema la, yɛboka Nyamenle abusua ne anwo. Yɛbahola yɛalie yɛali kɛ kɛmɔ Gyihova le abusua Tile la ati, ɔbava ngyinlazo mɔɔ ɔmaanle bɛhɛlɛle ye wɔ 1 Timote 5:8 la yeali gyima.
Gyihova bamaa yɛ sa aha mɔɔ yɛhyia nwo la. Bie a ɔbamaa yɛ mediema ne mɔ aboa yɛ (Nea ɛdendɛkpunli 8) *
8. (a) Duzu a baboa yɛ yeamaa yɛali ɛzulolɛ mɔɔ yɛlɛ kɛ bie a yɛnrɛhola yɛnrɛnlea yɛ abusua ne la azo a? (Mateyu 6:31-33) (b) Kɛ ɔkɛyɛ na yɛazukoa agyalɛma ne mɔɔ wɔ nvoninli ne anu mɔɔ bɛlɛfa aleɛ bɛahɔmaa adiema raalɛ bie la ɛ?
8 Saa yɛnyia anwodozo kɛ Gyihova kulo yɛ yɛɛ ɔkulo yɛ abusua ne a, ɔnrɛmaa ɔnrɛyɛ se kɛ yɛbalie yɛali kɛ yɛ sa baha ninyɛne mɔɔ yɛhyia nwo la. (Kenga Mateyu 6:31-33.) Gyihova kulo kɛ ɔfa mɔɔ yɛhyia nwo la ɔmaa yɛ yɛɛ ɔle Maavolɛ mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ na eza ɔyɛ nyele! Mɔɔ ɔbɔle azɛlɛ ne la, tɛ ninyɛne ngyikyi mɔɔ yɛbahyia nwo amaa yɛadɛnla ngoane nu la angomekye a ɔvale ɔmaanle yɛ a. Ɔbɔle ninyɛne dɔɔnwo wɔ azɛlɛ ye azo mɔɔ ɔbamaa yɛ nye alie kpalɛ a. (Gyn. 2:9) Ɔdwu mekɛ ne bie bɔbɔ a, mɔɔ yɛhyia nwo la ala a yɛ sa ka ye a, na ɔwɔ kɛ yɛkakye kɛ yɛ sa ka mɔɔ yɛhyia nwo la ɔluakɛ Gyihova a ɛva ɛmaa yɛ a. (Mat. 6:11) Ɔwɔ kɛ yɛkakye kɛ, saa yɛfa nwonane afoa nu debie biala mɔɔ yɛbava yɛabɔ afɔle kɛkala la yɛtoto mɔɔ yɛ Nyamenle ne mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la bava amaa yɛ kɛkala nee kenle bie la anwo a, ɔndwu ye ɛleka biala. Ɛhye a Nestor nee María nwunle ye a.—Aye. 65:21, 22.
9. Duzu a ɛbahola wɔazukoa wɔavi Nestor nee María neazo ne anu a?
9 Ɛnee Nestor nee María ɛbɛlabɔlɛ ɛlɛkɔ boɛ amaa bɛ wɔ Colombia. Bɛhanle kɛ: “Yɛdwenlenle nwolɛ kɛ yɛbamaa yɛ ɛbɛlabɔlɛ ayɛ sikalɛ na yɛadɛlɛ yɛ ɛzonlenlɛ gyima ne anu, noko ɛnee yɛsulo kɛ saa yɛ ezukoa ne azo te a ɔnrɛmaa yɛ nye ɛnrɛlie.” Duzu a boale bɛ maanle bɛlile bɛ ɛzulolɛ ne azo a? Bɛdwenlenle ndenle dɔɔnwo mɔɔ Gyihova ɛlua zo ɛla ye ɛlɔlɛ ne ali ɛhile bɛ la anwo. Kɛmɔ bɛnyianle anwodozo kɛ dahuu ɔbanlea bɛ la ati, bɛgyakyile bɛ gyima mɔɔ ɛnee bɛtua bɛ kakɛ kpalɛ la. Bɛdɔnenle bɛ sua na bɛdule bɛhɔle maanle ne ɛleka mɔɔ bɛhyia Belemgbunlililɛ edwɛkpakavolɛma dɔɔnwo la. Kɛzi bɛte nganeɛ wɔ kpɔkɛ mɔɔ bɛzile la anwo ɛ? Nestor hanle kɛ: “Yɛnwunle kɛzi Mateyu 6:33 le nɔhalɛ la. Yɛtɛkyianle nwonane afoa nu debie biala ɛlɛ. Na kɛkala yɛ nye die kpalɛ.”
SONLA NWO ƐZULOLƐ
10. Duzu ati a ndelebɛbo wɔ nu kɛ sonla sulo ɔ gɔnwo sonla a?
10 Wɔ alesama kɛlɛtokɛ nu, dahuu sonla boda ɔ gɔnwo sonla. (Nol. 8:9) Kɛ neazo la, menli fa tumi mɔɔ bɛlɛ la sisi awie mɔ, amumuyɛma yɛ basabasa, sukulu ngakula mɔɔ bɛyɛ bɛ gɔnwo mɔ asa la bɔ bɛ aholoba na bɛnwunlonwunla bɛ yɛɛ menli bie mɔ nee bɛ mbusuafoɔ ɛnli ye boɛ fee. Ɔnyɛ nwanwane kɛ sonla sulo ɔ gɔnwo sonla la! Kɛzi Seetan bɔ mɔdenle kɛ ɔbalua sonla nwo ɛzulolɛ ɛhye azo ɔ sa aha yɛ ɛ?
11-12. Kɛzi Seetan dua sonla nwo ɛzulolɛ zo ɔ sa ka yɛ ɛ?
11 Seetan bɔ mɔdenle kɛ ɔdua sonla nwo ɛzulolɛ zo yeamaa yɛakpo yɛ diedi ne na yɛagyakyi edwɛkpa ne anwo nolobɔlɛ. Seetan ɛmaa arane bie mɔ ɛva bɛ sa ɛdo yɛ gyima ne azo yɛɛ bɛyɛ yɛ kpɔdekpɔde. (Luku 21:12; Yek. 2:10) Wɔ Seetan ewiade ɛhye anu, menli dɔɔnwo ka Gyihova Alasevolɛ anwo adalɛ edwɛkɛ. Bie a menli mɔɔ die adalɛ ɛhye mɔ di la bagolo yɛ nwo anzɛɛ bateta yɛ bɔbɔ. (Mat. 10:36) Asoo mɔɔ Seetan ɛlɛyɛ la si yɛ nwo? Kyɛkyɛ. Zɔhane ala a ɛnee ɔyɛ ye wɔ ɛvoya mɔɔ limoa la anu a.—Gyi. 5:27, 28, 40.
Saa yɛ mbusuafoɔ dwazo tia yɛ bɔbɔ a, yɛbahola yɛanyia anwodozo kɛ Gyihova kulo yɛ (Nea ɛdendɛkpunli 12-14) *
12 Tɛ ɛzulolɛ mɔɔ yɛlɛ kɛ arane ne mɔ badwazo atia yɛ la ala a le akodeɛ mɔɔ Seetan fa di gyima a. Wɔ bie mɔ afoa nu, kɛzi bɛ mbusuafoɔ bayɛ bɛ nyɛleɛ wɔ nɔhalɛ ne anwo la maa ɛzulolɛ ka bɛ bɔbɔ tɛla kɛ bɛbabo bɛ. Bɛkulo bɛ mbusuafoɔ kpole kpalɛ na bɛkulo kɛ bɛbanwu Gyihova na bɛkulo ye. Saa bɛte kɛ bɛ mbusuafoɔ ɛlɛka nɔhalɛ Nyamenle ne nee ye azonvolɛ anwo edwɛkɛ ɛtane a, ɔyɛ bɛ nyane kpole. Wɔ tɛnlabelɛ bie mɔ anu, mbusuafoɔ mɔɔ alimoa ne dwazole tiale nɔhalɛ ne la nzinlii rale nɔhalɛ ne anu. Noko fa ye kɛ yɛ diedi fofolɛ ne ati, yɛ mbusuafoɔ ɛkpo yɛ. Duzu a yɛbayɛ a?
13. Saa yɛnwu ye wienyi kɛ Nyamenle kulo yɛ a, kɛzi ɔbaboa yɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛ mbusuafoɔ bakpo yɛ la ɛ? (Edwɛne 27:10)
13 Nɔhalɛ edwɛkɛ mɔɔ wɔ Edwɛne 27:10 la bahola akyekye yɛ rɛle. (Kenga.) Saa yɛkakye kɛzi Gyihova kulo yɛ kpole la a, ɔmaa yɛte nganeɛ kɛ yɛlɛ banebɔlɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛyia dwazotia la. Yɛɛ yɛlɛ anwodozo kɛ saa yɛgyinla kpundii a, ɔbamaa yɛ ahatualɛ. Gyihova bali yɛ nwonane nu, nganeɛdelɛ nu yɛɛ sunsum nu ngyianlɛ nwo gyima kpalɛ amaa yɛ adɛla awie biala! Ɛhye a Biniam mɔɔ yɛlimoa yɛha ɔ nwo edwɛkɛ la nwunle ye a.
14. Duzu a ɛsukoa ɛfi Biniam neazo ne anu a?
14 Biniam rayɛle Gyihova Dasevolɛ ɔnva nwo kɛ ɛnee ɔze kɛ ɔbayia kpɔdekpɔdeyɛlɛ mɔɔ anu yɛ se la. Nea kɛzi Gyihova mɔɔ ɔnwunle kɛ ɔkulo ye la boale ye maanle ɔlile sonla nwo ɛzulolɛ zo la. Ɔhanle kɛ: “Kpɔdekpɔdeyɛlɛ ne anloa yɛle se dɛlale kɛzi menzuzule la. Noko mɔɔ ɛnee mesulo ye kpalɛ metɛla arane ne kpɔdekpɔdeyɛlɛ la a le me abusua ne mɔɔ ɛnee mesulo kɛ bɛbadwazo bɛatia me la. Ɛnee mesulo kɛ me papa mɔɔ ɛnle diedinli la anye ɛnrɛlie kpɔkɛ mɔɔ melɛsi kɛ mekulo kɛ meyɛ Gyihova Dasevolɛ la anwo yɛɛ bie a me abusua ne noko babu me kɛ meyɛ mgbane.” Noko Biniam nwunle kɛ dahuu Gyihova nea bɛdabɛ mɔɔ ɔkulo bɛ la. Biniam hilehilele nu kɛ: “Mendwenledwenlenle kɛzi Gyihova ɛboa awie mɔ ɛmaa bɛgyinla ezukoa nwo ngyegyelɛ, menli nu nyeyenu nee nzakadolɛma basabasayɛlɛ nloa la anwo. Menwunle kɛ saa mebeta Gyihova anwo a, ɔbayila me. Mɔɔ bɛhyele me fane dɔɔnwo na ɔyɛ a bɛyɛ me amumuyɛ bɔbɔ la, menwunle kɛzi yɛdi nɔhalɛ yɛmaa Gyihova wɔ mekɛ ɛhye mɔ anu a ɔboa yɛ la.” Gyihova rayɛle Biniam Papa bɔkɔɔ na Ye menli ne rayɛle ye abusua.
EWULE NWO ƐZULOLƐ
15. Duzu ati a nvonleɛ ɛnle nwo kɛ yɛbazulo ewule a?
15 Baebolo ne ka kɛ ewule le kpɔvolɛ. (1 Kɔl. 15:25, 26) Saa yɛte ewule nganeɛ a, bie a adwenleadwenle badɔ yɛ nwo, titili saa yɛdayɛ anzɛɛ yɛ kulovolɛ bie ɛnde kpɔkɛ fee a. Duzu ati a yɛsulo ewule a? Yemɔ a le kɛ Gyihova bɔle yɛ mɔɔ yɛlɛ ɛhulolɛ kɛ yɛbadɛnla aze dahuu. (Nol. 3:11) Noko saa yɛsulo ewule wɔ adenle kpalɛ zo a, ɔbahola yeabɔ yɛ ngoane nwo bane. Kɛ neazo la, ɔbahola yeaha yɛ yeamaa yɛazi yɛ aleɛ nee yɛ agbɔkɛ nu ɛkpundinlɛ nwo kpɔkɛ kpalɛ, na saa nwolɛ hyia a yɛakpondɛ moalɛ yɛavi dɔketama ɛkɛ nee ayileyɛlɛ, yɛɛ yɛnea boɛ na yɛanva yɛ ngoane yɛando esiane nu.
16. Kɛzi Seetan dua ewule nwo ɛzulolɛ mɔɔ yɛlɛ la azo ɔ sa ka yɛ ɛ?
16 Seetan ze kɛ yɛ ngoane hyia yɛ. Noko ɔse yɛbava debie biala mɔɔ yɛlɛ la yɛabɔ afɔle—yɛ nee Gyihova agɔnwolɛvalɛ ne bɔbɔ boka nwo—amaa yɛabɔ ngoane mɔɔ yɛlɛ ye kɛkala la anwo bane. (Dwobu 2:4, 5) Seetan ɛvo kpole! Noko kɛmɔ Seetan “kola fa ewule ba” la ati, ɔbɔ mɔdenle kɛ ɔbalua ewule nwo ɛzulolɛ zo yeamaa yɛagyakyi Gyihova ɛzonlenlɛ. (Hib. 2:14, 15) Wɔ tɛnlabelɛ bie mɔ anu, Seetan asa zo ne mɔ nwunlonwunla Gyihova azonvolɛ kɛ saa bɛamkpo bɛ diedi ne a bɛbahu bɛ. Ɔdwu mekɛ ne bie noko a, bie a Seetan balua anwodolɛ bie mɔɔ anu yɛ se la azo yeabɔ mɔdenle kɛ ɔmaa yɛakpo yɛ diedi ne. Bie a dɔketama anzɛɛ yɛ mbusuafoɔ mɔɔ bɛnle diedima la batinlitinli yɛ nwo zo kɛ yɛlie mogya, na Nyamenle mɛla noko tua ɛhye. Anzɛɛ bie a awie mɔ gyɛne babɔ mɔdenle kɛ bɛdi yɛ adwenle bɛamaa yɛava yɛ nwo yɛawula ayileyɛlɛ mɔɔ ɔ nee Ngɛlɛlera ne anu ngyinlazo ɛnyia la anu.
17. Kɛ mɔɔ Wulomuma 8:37-39 kile la, duzu ati a ɔnle kɛ yɛsulo ewule a?
17 Yɛngulo kɛ yɛwu ɛdeɛ, noko saa ɔwɔ kɛ yɛ ngoane fi yɛ sa bɔbɔ a, Gyihova bahɔ zo ahulo yɛ. (Kenga Wulomuma 8:37-39.) Saa Gyihova agɔnwo mɔ wu a, ɔkɔ zo ɔkakye bɛ kɛ asɛɛ bɛtɛte aze la. (Luku 20:37, 38) Ɔ nwo ɛlɛdɔ bɛ kɛ ɔbamaa bɛazia bɛara ngoane nu. (Dwobu 14:15) Gyihova ɛdua bolɛ kpole amaa ‘yɛanyia dahuu ngoane.’ (Dwɔn 3:16) Yɛze kɛzi Gyihova kulo yɛ kpalɛ na ɔnea yɛ la. Ɔti saa yɛnde kpɔkɛ anzɛɛ bɛlɛfa ewule bɛanwunlonwunla yɛ a, yɛmkpo Gyihova, emomu yɛfa yɛ nwo yɛto ɔ nwo zo yɛmaa ɔkyekye yɛ rɛle, ɔmaa yɛ nrɛlɛbɛ nee anwosesebɛ. Zɔhane pɛpɛɛpɛ a Valérie nee ɔ hu yɛle a.—Edw. 41:3.
18. Duzu a ɛsukoa ɛfi Valérie neazo ne anu a?
18 Mɔɔ Valérie lile ɛvolɛ 35 la, ɔnyianle kansa bie mɔɔ yɛ ɛzulolɛ la. Nea kɛzi ɛlɔlɛ boale ye ɔmaanle ɔlile ewule nwo ɛzulolɛ mɔɔ ɔlɛ la azo la. Ɔhanle kɛ: “Mɔɔ bɛnwunle kɛ menyia zɔhane ewule ne la, ɔhakyile me nee me hu ɛbɛlabɔlɛ arɛlevilɛ nu. Ɛnee ɔwɔ kɛ bɛyɛ me apelehyɛne titili bie. Mengɔle dɔketama dɔɔnwo ɛkɛ, noko bɛ nuhua biala hanle kɛ kyesɛ ɔmaa me mogya na yeayɛ me ayile. Me ahonle dule kpole, noko kɛmɔ ɔle Nyamenle mɛla la ati, ɛnee menrɛhola menrɛlie mogya! Gyihova ɛla ɛlɔlɛ kpole ali ɛhile me wɔ me ɛbɛlabɔlɛ kɔsɔɔti anu. Kɛkala, medame noko menyia nwolɛ adenle kɛ mebahile kɛ mekulo ye. Mekɛ biala mɔɔ mebade amaneɛbɔlɛ ɛtane bie la, akee ɔmaa mebɔ kpɔkɛ kɛ mebamaa Gyihova anye alie na menrɛmaa Seetan ɛnrɛli konim. Awieleɛ bɔkɔɔ ne, bɛyɛle me apelehyɛne mɔɔ bɛammaa me mogya a. Metɛwiele kpɔkɛ te bɔbɔ ɛdeɛ, noko dahuu Gyihova fa mɔɔ yɛhyia nwo la maa yɛ. Kɛ neazo la, wɔ dapɛne awieleɛ debiezukoalɛ ko mɔɔ yɛhɔle kolaa na bɛanwu me ewule ne la abo, yɛzukoale edwɛkɛ mɔɔ se, ‘Fa Akɛnrasesebɛ Gyinla Amaneɛnwunlɛ Nloa’ la. * Edwɛkɛ ɛhye kyekyele yɛ rɛle kpalɛ. Yɛgengale zɔhane edwɛkɛ ne fane dɔɔnwo. Edwɛkɛ le kɛ ɛhye mɔ nee sunsum nu ninyɛne mɔɔ me nee me hu yɛ ye dahuu la ɛmaa yɛ nzo nu ɛdwo yɛ, yɛgyinla kpundii na yɛsisi kpɔkɛ kpalɛ.”
KƐZI YƐBALI YƐ ƐZULOLƐ ZO LA
19. Duzu a bazi kenlensa ye a?
19 Ɔlua Gyihova moalɛ zo, Kilisienema mɔɔ wɔ ewiade ɛleka biala la ɛgyinla tɛnlabelɛ mɔɔ anu yɛ se la anloa na bɛhola bɛho bɛtia Abɔnsam. (1 Pita 5:8, 9) Ɛdawɔ noko ɛbahola wɔayɛ ye zɔ. Ɔnrɛhyɛ, Gyihova baha ahile Gyisɛse nee ɔ gɔnwo mɔ mɔɔ ɔ nee bɛ bali tumi la kɛ ‘bɛzɛkye Abɔnsam gyima.’ (1 Dwɔn 3:8) Ɛhye anzi, Nyamenle menli mɔɔ bɛsonle ye wɔ azɛlɛ ye azo la ‘ɛnrɛzulo ɛhwee yɛɛ debie biala ɛnrɛdu bɛ ahonle.’ (Aye. 54:14; Maeka 4:4) Noko kolaa na zɔhane mekɛ ne ara la, ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle yɛdi yɛ ɛzulolɛ zo.
20. Duzu a baboa yɛ yeamaa yɛali yɛ ɛzulolɛ zo a?
20 Ɔwɔ kɛ yɛkɔ zo yɛnyia anwodozo kpole kɛ Gyihova kulo ye azonvolɛ yɛɛ ɔbɔ bɛ nwo bane. Saa yɛdwenledwenle kɛzi Gyihova bɔle ye azonvolɛ anwo bane wɔ tete ne la anwo na yɛka nwolɛ edwɛkɛ yɛkile awie mɔ a, ɔbaboa yɛ. Eza yɛbahola yɛadwenledwenle kɛzi yeboa yɛdayɛ mumua ne yemaa yɛgyinla tɛnlabelɛ mɔɔ anu yɛ se anloa la anwo. Ɔlua Gyihova moalɛ zo, yɛbahola yɛali yɛ ɛzulolɛ zo!—Edw. 34:4.
EDWƐNE 129 Yɛbagyinla Kpundii
^ Ɔyɛ a ɛzulolɛ le kpalɛ ɔluakɛ ɔkola ɔbɔ yɛ nwo bane ɔfi esiane nwo. Noko saa ɔdwu mekɛ ne bie na yɛmaa ɛzulolɛ ka yɛ a ɔnle kpalɛ; ɔluakɛ ɔbahola yeaboda yɛ. Adenle boni azo? Seetan balua zo yeamaa yɛayɛ debie mɔɔ ɛnle kpalɛ la. Ɔda ali kɛ ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle kpalɛ yɛye zɔhane ɛzulolɛ ne yɛfi yɛ nu. Duzu a baboa yɛ a? Kɛ mɔɔ yɛbanwu ye wɔ edwɛkɛ ɛhye anu la, saa yɛnwu kɛ Gyihova wɔ yɛ afoa yɛɛ ɔkulo yɛ a, ɔbamaa yɛali ɛzulolɛ biala azo.
^ Bɛhakyi aluma bie mɔ.