Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ TITILI | MEKƐ MƆƆ KULOVOLƐ BIE KƐWU LA

Kɛzi Bɛgyinla Nyanelilɛ Nloa La

Kɛzi Bɛgyinla Nyanelilɛ Nloa La

Bɛtu folɛ dɔɔnwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anwo. Noko akee, tɛ ɔ muala a boa a. Kɛ neazo la, bie a bie mɔ bɛadu wɔ folɛ kɛ mmasu anzɛɛ mmamaa bɛnwu kɛ ɛlɛdi nyane. Bie mɔ noko bɛaze wɔ kɛ ɛzu na ɛli nyane kpalɛ. Baebolo ne maa yɛnyia nwolɛ adwenle kpalɛ, mɔɔ adwuleso neɛnleanuma die to nu a.

Wɔ ɛleka bie mɔ bɛ amaamuo a le kɛ nrenyia ɛnzu. Noko asoo ɔyɛ anyiemgba kɛ ɛbazu wɔ menli nu ɔ? Menli mɔɔ neɛnlea adwenle nu la ɛnwu kɛ ɛzunlɛ boka nyanelilɛ nwo. Na bie a nzinlii, ɛbagyakyi nyanelilɛ ne na wɔadoa wɔ ɛbɛlabɔlɛ zo, ɔnva nwo kɛzi esiane mɔɔ dole wɔ la kpole de la. Noko akee, saa wɔanli nyane a ɔbaboda wɔ kpole. Baebolo ne ɛnga kɛ ɔnle kpalɛ kɛ nrenyia kɛzu. Fa Gyisɛse kɛ neazo. Ɛnee Gyisɛse lɛ tumi ɔdwazo mowuamra ɛdeɛ, noko mekɛ mɔɔ ɔ gɔnwo Lazalɛse wule la ɔzunle!​—Dwɔn 11:33-35.

Ɛyavalɛ noko boka nyanelilɛ nwo, titili wɔ mekɛ mɔɔ awie kɛwu arɛlevilɛ nu la. Yɛlɛ ninyɛne dɔɔnwo mɔɔ ɔti awie mɔɔ anwo sonla kɛwu la bahola ava ɛya a, le kɛ mekɛ mɔɔ awie mɔɔ bɛbu ye la kɛha edwɛkɛ mɔɔ yeandwenle nwo anzɛɛ ndelebɛbo ɛnle nu kɛhile bɛ la. South Africa nrenyia bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Mike la hilele nu kɛ, “Menyianle ɛvolɛ 14 ala la yɛɛ me papa wule a. Wɔ ɛzɛne ne abo, Angelekane ɛsɔfo bie hanle kɛ Nyamenle hyia kpalɛma anwo na ɔfɛlɛ bɛ ndɛ. * Ɛhye maanle menvale ɛya ɔluakɛ ɛnee yɛhyia yɛ ze anwo ɛsesebɛ. Kɛkala ɛvolɛ 63 ɛpɛ nu, noko ɔtɛyɛ me nyane.”

Na fɔlɛlilɛ noko ɛ? Mekɛ mɔɔ awie kɛwu arɛlevilɛ nu la, ahenle mɔɔ ɔ nwo sonla ɛwu la kɔ zo dwenle kɛ, ‘Saa meanyɛ ɛhye a anrɛɛ yeammaa ye zɔ.’ Anzɛɛ bie a ɛ nee ahenle lile butule kolaa na yeawu. Ɛhye bamaa wɔabua ɛ nwo fɔlɛ.

Saa fɔlɛlilɛ nee ɛya ɛlɛgyegye wɔ a, ɔnle kɛ ɛfa ɛsie wɔ nu. Emomu, ka kile ɛ gɔnwo bie mɔɔ ɔbadie wɔ na yeakyekye ɛ rɛle kɛ nganeɛdelɛ ɛtane zɛhae to menli dɔɔnwo mɔɔ bɛ nwo sonla kɛwu la. Baebolo ne kakye yɛ kɛ: ‘Agɔnwolɛma kpalɛ lɛ ɛhulolɛ mekɛ biala, na ɔle adiema mɔɔ bɛwo ye bɛmaa ngyegyelɛ mekɛ.’​—Mrɛlɛbulɛ 17:17.

Yɛ Bɔvolɛ, Gyihova Nyamenle, a le Agɔnwolɛ kpalɛ mɔɔ awie mɔɔ ɔ nwo sonla kɛwu la banyia a. Ka wɔ ahonle nu edwɛkɛ kile ye wɔ asɔneyɛlɛ nu ɔluakɛ ‘ɔdwenle ɛ nwo.’ (1 Pita 5:7) Bieko, yebɔ ɛwɔkɛ kɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛyɛ zɔ la “Nyamenle anzonudwolɛ ne mɔɔ bo sonla ndelebɛbo muala azo la bazie” bɛ adwenle nee bɛ nganeɛdelɛ ne gyɛlɛɛnye. (Felepaema 4:6, 7) Eza maa Nyamenle Edwɛkɛ, Baebolo ne ɛkyekye ɛ rɛle. Kɛlɛ ngɛlɛlera mɔɔ kyekye bɛ rɛle la wɔ kɛlata zo. (Nea  ɛlɛka ne anu.) Bie a ɛbahulo kɛ ɛkye ekyii ɛgua ɛ ti anu. Edwɛkɛ ɛhye mɔɔ ɛbadwenle nwolɛ la baboa wɔ titili wɔ mekɛ mɔɔ aleɛ ɛdwo mɔɔ yeha ɛ ngome na ɛngola da la.​—Ayezaya 57:15.

Kenlensa ye ala, kansa hunle nrenyia bie mɔɔ ɛli ɛvolɛ 40 mɔɔ yɛbavɛlɛ ye Jack la aye. Jack ka kɛ ɔyɛ a ɔ nwo yɛ ye koonwu kpalɛ. Noko asɔneyɛlɛ a boale ye a. Ɔkile nu kɛ, “Saa mesɛlɛ Gyihova a, mende nganeɛ kɛ me nwo ɛyɛ me koonwu. Ɔyɛ a me nye te nɔɔzo na mengola da bieko. Saa mekenga arɛlekyekyelɛ edwɛkɛ mɔɔ wɔ Ngɛlɛlera ne anu na medwenledwenle nwolɛ, na meka me ngyegyelɛ nwo edwɛkɛ wɔ asɔneyɛlɛ nu a, ɔmaa me ahonle tɔ me azule nu na mekola meda.”

Anwodolɛ bie hunle bɛlɛra bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Vanessa la ɛ mame. Ɔdaye noko yenwu tumi mɔɔ wɔ asɔneyɛlɛ nu la. Ɔka kɛ, “Saa tɛnlabelɛ ne anu yɛ se a, mebɔ Nyamenle duma na mesu. Gyihova diele me na ɔmaanle me anwosesebɛ mɔɔ mehyia la dahuu.”

Menli mɔɔ tu bɛdabɛ mɔɔ bɛ nwo sonla kɛwu la folɛ la ka kile menli mɔɔ ɛlɛdi nyane la kɛ bɛboa awie mɔ anzɛɛ bɛdu bɛ nwo bɛmaa bɛyɛ maanle gyima. Ɛhye bamaa awie anye alie na yeade ye nyanelilɛ zo. (Gyima ne 20:35) Kilisienema dɔɔnwo mɔɔ bɛ nwo sonla ɛwu la ɛnwu kɛ saa bɛboa awie mɔ a ɔmaa bɛ rɛle kyekye.​—2 Kɔlentema 1:3, 4.

^ ɛden. 5 Baebolo ne ɛngilehile zɔ. Baebolo ne ka ninyɛne nsa mɔɔ maa yɛwu la anwo edwɛkɛ.​—Nolobɔvo ne 9:11; Dwɔn 8:44; Wulomuma 5:12.