Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

MGBAVOLƐ NEE MBƐLƐRA BIZA KƐ

Nzɔne Ati A Ɔwɔ Kɛ Meboa Awie Mɔ A?

Nzɔne Ati A Ɔwɔ Kɛ Meboa Awie Mɔ A?

 Nɔhalɛ edwɛkɛ nwiɔ mɔɔ menli dɔɔnwo ɛnze

 Nɔhalɛ edwɛkɛ #1: Saa ɛkyɛ awie mɔ debie a, bɛbahyɛ wɔ debie!

 Menli dɔɔnwo bɛanwu kɛ ɛ ti ɛnyɛ se. Zɔhane ati, bɛdabɛ noko bɛbahyɛ debie. Baebolo ne ka ye wɔ adenle ɛhye azo kɛ:

  •  ‘Bɛmaa bɛ sa ɛdwu awie mɔ anwo zo, na menli asa adwu bɛdabɛ noko bɛ nwo zo. . . . Nzuzulɛ mɔɔ bɛkɛzuzu bɛkɛmaa awie mɔ la yɛɛ bɛbazuzu bɛamaa bɛdabɛ noko a.’​—Luku 6:38.

  •  “Kɛzi ɛbayɛ awie mɔ la zɔhane ala a bɛbayɛ ɛdawɔ noko a.”​—Luku 6:38, Contemporary English Version.

 Nɔhalɛ edwɛkɛ #2: Saa ɛboa awie mɔ a, ɛnee ɛlɛboa ɛ nwo!

 Saa ɛyɛ awie mɔ kpalɛ a ɔmaa bɛbu wɔ na ɛhye maa ɛnyia ahunlundwolɛ. Baebolo ne ka ye wɔ adenle ɛhye azo kɛ:

  •  “Nyilalɛ dɔɔnwo wɔ ɛmanlɛ nu tɛla ɛlielɛ.”—Gyima ne 20:35.

  •  “Na saa ɛto ɛkponle a, fɛlɛvɛlɛ ehyianvolɛma, abuburama, bɛdabɛ mɔɔ bɛ sa anzɛɛ bɛ gyakɛ le azinli, yɛɛ anyenzinliravolɛma na Nyamenle kɛyila wɔ. Ɔluakɛ bɛmɛ, bɛdabɛ bɛnrɛhola bɛnrɛzie wɔ ɛdeɛ ne abo zo.”—Luku 14:13, 14.

 Mgbavolɛ nee mbɛlɛra mɔɔ dwenle awie mɔ anwo

 Mgbavolɛ nee mbɛlɛra mɔɔ dwenle awie mɔ anwo la ɛbu! Nea neazo bie mɔ.

 “Ɔdwu mekɛ ne bie a ɛnee mekpondɛ kɛ metuto me nwo me nea TV, noko medwenle me mame nee me papa mɔɔ yɛ gyima ɛsesebɛ mɔɔ bɛbara sua nu la ɛnee bɛvɛ la anwo. Yemɔti medwazo na mekpuda ahyɛnze, mekpoa ɛwula, na mekyikyi sua ne anu. Eza meyɛ coffee mesie me awovolɛ ɛkɛ ɔluakɛ bɛ nye die nwo kpalɛ. Saa me mame ba sua nu a, ɔka kɛ, ‘Aa, ɛke ɛyɛ kɛnlɛma kpalɛ! Eza ɛke ɛlɛbɔ ɛvoanlɛ. Me da wɔ ase somaa, me kulovolɛ!’ Ɛhye maa me nye die kɛ meyɛ debie memaa me mame nee me papa.”—Casey.

 “Me awovolɛ ɛboa me kpalɛ, bɛmaa me debie biala mɔɔ mehyia nwo la. Yemɔti, mekɛ mɔɔ yɛ kale ne zɛkyele wɔ ɛkenle ɛvolɛ ne la, memaanle bɛ ezukoa kɛ bɛva bɛyɛ ye boɛ. Ɛnee ɔle ezukoa mɔɔ meva ɛvolɛ dɔɔnwo meziezie a. Ɛnee bɛngulo kɛ bɛbalie ezukoa ne ɛdeɛ noko meamkponle zo. Me awovolɛ ɛyɛ dɔɔnwo, yemɔti saa meyɛ debie meaboa bɛ a ɔmaa me nye die.”​—Holly.

 Ɛze ye ɔ? Mgbavolɛ nee mbɛlɛra dɔɔnwo mɔɔ bɛle Gyihova Alasevolɛ la anye die kɛ bɛbaboa awie mɔ bɛamaa bɛazukoa Baebolo ne. Bie mɔ ɛdu adenle ɛhɔ maanle gyɛne zo amaa bɛahilehile awie mɔ Baebolo ne anu edwɛkɛ ne.

 “Mendule adenle menvile United States mengɔle Mexico amaa meahilehile menli Baebolo ne anu edwɛkɛ. Ɔyɛ a, ɔyɛ se kɛ mebava ezukoa anzɛɛ ninyɛne meaboa awie mɔ ɔluakɛ menlɛ bie. Noko saa mefa me anwosesebɛ nee me mekɛ meboa wɔ daselɛlilɛ nu a, ɔmaa me nye die tɛla kɛ anrɛɛ mebava nwonane afoa nu ninyɛne meaboa la.”—Evan.

 Kɛzi mebaboa awie mɔ ɛ?

 Ɛkulo kɛ ɛboa awie mɔ na ɛ nye die ɔ? Nzuzulɛ ɛhye mɔ baboa wɔ.

 Mɔɔ ɛbahola wɔayɛ wɔaboa wɔ abusua ne:

  •  Kyikyi sua ne anu anzɛɛ kpuda kyɛnze​—wɔ mekɛ mɔɔ awie ɛtɛkanle la

  •  To aleɛ

  •  Kɛlɛ kɛlata maa wɔ awovolɛ fa kile anyezɔlɛ

  •  Boa ɛ diema maa ɔyɛ ye sukulu gyima

 Mɔɔ ɛbahola wɔayɛ wɔaboa awie mɔ gyɛne:

  •  Kɛlɛ kɛlata kɔmaa awie mɔɔ ɛnde kpɔkɛ la

  •  Boa awie mɔɔ ɛyɛ kpanyinli la maa ɔziezie ye sua nu

  •  Kpɔla awie mɔɔ ɛha sua nu la

  •  Tɔ debie kyɛ awie mɔɔ ɛlɛyia ngyegyelɛ la

 Nzuzulɛ: Bɔ mɔdenle kɛ ɛbanwu adenle fofolɛ mɔɔ ɛbalua zo wɔaboa awie mɔ la. Akee fa yɛ wɔ bodane kɛ ɛbaboa awie wɔ dapɛne ɛhye anu. Ɔbayɛ wɔ ɛzulolɛ kɛ ɛ nye balie!

 “Saa ɛboa awie mɔ a, ɛ nye die. Ɛbade nganeɛ kɛ wɔyɛ debie kpalɛ, eza ɛbanwu kɛ awie mɔ anye sɔ ye. Ɛ nye balie ye ɛyɛlɛ nwo—ɔnva nwo kɛ bie a mɔlebɛbo ne ɛnrɛnwu ye zɔ la. Bie a ɛnrɛnwu ye kɛ wɔbɔ afɔle ɔluakɛ ɛbanyia nvasoɛ dɔɔnwo la ati.”—Alana.