Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

PUONJ MAR 3

Kaka Ginyalo Bedo Jo Sinani

Kaka Ginyalo Bedo Jo Sinani

SINANI EN ANG’O?

Ja sinani en ng’at mong’eyo nyagore maber gi chandruoge kata pek moro amora ma oromogo. Pek ma ng’ato kaloe e ngima e ma konye bedo ja sinani. Mana kaka nyathi ok nyal puonjore ng’eyo wuotho ma ok opodho piny, e kaka bende ok onyal puonjore bedo gi ngima maber ka ok okalo e pek moro amora.

ANG’O MOMIYO SINANI EN KIDO MA DWARORE AHINYA?

Nyithindo moko chunygi janyosore sama weche ok dhinegi maber, sama giromo gi pek moro, kata sama oriegi. Moko to chunygi olga mi giwere chuth gi gik ma ne gitimo. Kata kamano, dwarore ni ging’e weche ma luwogi:

Sinani biro konyo nyathini nyagore gi pek mag ngima gi chir.

KAKA INYALO PUONJO NYITHINDI BEDO JO SINANI

Sama nyathini orem e penj.

PUONJ MA MUMA CHIWO: “Ng’at makare nyalo lwar dibiriyo, to obiro chung’ kendo.”​—Ngeche 24:16.

Kony nyathini bedo gi paro mowinjore. Kuom ranyisi, en ang’o ma nyathini biro timo korem e penj? Chunye nyalo nyosore mi owach ni, “Onge gimoro amora ma anyalo timo maber!”

Mondo ipuonj nyathini bedo gi sinani, konye loso chenro ma biro konye timo maber e skul. Kitimo kamano, ibiro konye nyagore gi chandruok ma en-gono, kar bedo gi chuny monyosore.

Bende, kik bed ni in e ma iloyonega nyathini pek duto moromogago, kar mano, konye mondo ong’e kaka onyalo loyo pekgo owuon. Inyalo penje kama: “En ang’o minyalo timo mondo imed winjo tiend sabjekt moro mipuonjo e skul?”

Sama masira moro otimore.

PUONJ MA MUMA CHIWO: “Ok ung’eyo kaka ngimau biro chalo kiny.”​—Jakobo 4:14.

Ok wang’eyo kaka ngimawa biro chalo kiny. Ng’at ma nigi mwandu kawuono, kiny nyalo bedo modhier. Bende, ng’at ma ngimane ber kawuono, kiny nyalo bedo matuo. Muma wacho ni: “Jo ma ringo matek ok e ma yomb e ng’wech pile, kendo jo ma thuondi ok e ma lo lweny pile, . . . nikech weche ma apoya timore ne ji duto sa asaya.”​—Eklesiastes 9:11.

Kaka janyuol, ikawoga okenge ma dwarore mondo igeng’ ne nyathini gik ma nyalo hinye. Kata kamano, ok inyal geng’one chandruoge duto monyalo romogo.

En adier ni nyathini pok ochopo e okang’ ma onyagoree gi parruok mag lalo tich kata pek mamoko mag yuto. Kata kamano, pod inyalo konye nyagore gi pek mamoko kaka lalo osiepene, kata tho mar achiel kuom joodu. *

Sama orie nyathini.

PUONJ MA MUMA CHIWO: “Chik iti king’adoni rieko, . . . eka inibed mariek kinde mabiro.”​—Ngeche 19:20.

Sama onyis nyathini ni orie timne moro, mano ok nyis ni ikwinye, kar mano, ikonye.

Kipuonjo nyathini mondo oyie gi riech ma imiye, mano biro kelonu ber uduto. Wuoro moro miluongo ni John wacho kama: “Ka ok irieyo nyithindi kuom ketho ma gitimo, ok gibi puonjore. Gibiro bedo gi chandruoge mang’eny, to kaka janyuol, biro chuno ni in e ma ikonygi loyo chandruogego duto. Mano miyo ngima bedo matek ne jonyuol kod nyathi.”

Ere kaka inyalo konyo nyathini mondo oyud ber sama orieye? Sama orie nyathini ka en e skul kata kamoro amora, kik iwach ni, ‘Jogi chandona nyathi!’ Kar mano, inyalo penje niya:

  • “Ang’o momiyo iparo ni norieyi?”

  • “Ang’o minyalo timo mondo irie yoreni?”

  • “Ang’o minyalo timo ka di po ni chal ma kamano oyudi kendo”

Par ni riech ma imiyo nyathini biro konye sani, kod kinde mabiro.

^ Ne sula ma wiye wacho ni Msaidie Mtoto Wako Akabiliane na Huzuni, ma yudore e Mnara wa Mlinzi ma Julai 1, 2008.