AGONY ME YOMCUNY I PACO
Wekko Nyom me Aryo Bedo Aber
HERMAN: a “Cega me acel oto kede two kanca i ŋe bedo i nyomwa pi mwakki 34. I kare ame dok anyomo, cega Linda onwoŋo pol kare winyo ni amaro pore kede cega me acel. Adoŋ rac akato, owotena acon onwoŋo maro kop tutwal i kom kittogo abeco ame cega me acel onwoŋo tye kede, dok man onwoŋo cwero cuny Linda.”
LINDA: “I ŋe an kede Herman nyomere, awinyo ni nen calo pira pe tek bote tutwal bala cege me acel. Adwoŋŋere onwoŋo mare tutwal, onwoŋo kobo kede i mwolo, dok kede woro meicel. Kare mogo abedo kede par ka an daŋ abino bedo acok i Herman bala cege me acel.”
Linda okwero cware me acel. En kede Herman cunygi yom ni orwatte gini. Cite, alubere kede kopgi, nyom me aryo twero kello pekki mogo ame onwoŋo pe i nyom me acel. b
Ka inyomere doki, iwinyo niŋo i kom nyommi me aryo? Dako ottoro a nyiŋe Tamara, ame onyomere doki mwakki adek i ŋe ket a nyomgi, okobo ni: “Ka inyomere pi tyen me acel, tye kittoro ame iwinyo kede ni nyomwu-nono bino rii pi naka. Ento i nyom me aryo, twero bedo atek me winynyo kittono, pien pol kare nwoŋo wi pwod poyo ni nyomwu me acel koŋ ogik.”
Kadi bed amannono, jo apol ame onyomere onwoŋo gini yomcuny adwoŋ dok ame rii i ŋe nyomeregi me aryo. Gin oweko nyomgi obedo aber—dok yin daŋ itwero wekko nyommi bedo aber! I yore aŋo? Nen koŋ pekki adek ame pol kare maro bedo atye kede kit ame cik a yigi lac me Baibul twero konynyi kede me cobbogi. c
PEKO ME 1: IYELLE AYELA PE ME WEKKO NYOMMI ACON NEN BALA BER KATO EN ANYEN.
Ellen, ame bedo i lobo South Africa okobo ni: “Pe yotta me jwayo jammi mogo ame apoyo i nyomerena me acel, tutwallere wok ka owoto i kabedo acel ame an kede cwara acon obedo wot iye i kare mogo me weo. Kare mogo acako poro cwara anyen-ni kede cwara acon.” Ituŋcel, ka cwari nyo cegi onwoŋo koŋ onyomere, twero turo cunyi ka en pol kare maro kop tutwal i kom nyommaca.
Ger jammi anyen ame notowu ka ipoyo wunu acalo jo onyomere
TAM I KOM GI-ME ATIMA: Ye ni pe tye me ryeko me tammo ni yin kede cegi nyo cwari cunywu bino cayo nyomwu me acel, tutwallere ka onwoŋo orii pi mwakki apol. I ateni, jo mogo ye ni i kare mogo doggi ocer ote lwoŋŋo ceggi nyo cwargi anyen kede nyiŋ cege nyo cware acon! Itwero dok i gin man nyo en okene ame cal kede niŋo? Baibul mio tam ni “Tem niaŋere i kinwu”.—1 Petero 3:8, New Century Version.
Kur imi nyeko weki ikwer kop luŋ aluŋa adok i kom nyom me acel. Ka cegi nyo cwari mito kop i kom kwo ame ebedo kede gin i cware nyo cege me acel, nyut ni iparo pire dok icik yiti me winynyo koppere kede kica. Dok daŋ, kur iruye itammo ni otye a pori kede ŋat acon. Ian, ame onyomere doki mwakki apar okato aŋec okobo ni: “Cega Kaitlyn onwoŋo pe neno kop adok i kom cega ame oto-ca bala obedo peko. Akaka manno, en oneno acalo yo me pwonynyo ŋo ame oweko abedo ŋat ame abedo i kare-ni.” Iromo daŋ nwoŋŋo ni kodi leyo koppono bino konynyi me doŋŋo wat acok tutwal i kin yin kede cegi nyo cwari anyen-ni.
Ket tammi i kom kittogo abeco dok apat ame cegi nyo cwari anyen-ni tye kede. Tye ateteni ni, cwari nyo cegi anyen-ni twero bedo ni pe kede kittogo nyo teko ame cwari nyo cegi acon-ca onwoŋo tye kede. Ento cegi nyo cwari anyen-ni ber daŋ dok i yore okene. Pi mannono, jiŋ te guti me nyommi ame itye iye i kare-ni, ‘a mom dok iporo i mea ŋat ocele,’ kun itamo i kom ŋo ame imaro i kom cegi nyo cwari dok ibed kede pwoc iye. (Galatia 6:4) Lo moro a nyiŋe Edmond, ame onyomo iryo, okobo kit man, “Kit acalo mom tye dyere moro aryo ame bedo arorom, amannono daŋ, mom tye nyommoro aryo ame bedo arorom.”
Itwero wekko jammi ame ipoyo i kom nyommi me acel pe ballo kwo ame icako kede cegi nyo cwari anyen-ni niŋo? Jared okobo ni, “Nino moro akobbi cega ni nyomma me acel bedo bala bukkoro amwonya ame an kede cega me acel ocoo karacel.” Kare i kare, aromo yabbo bukkaca eka ate kwanno jammi abeco iye ame otimere i kwowa. Ento kare-naca doŋ okato ikato mere. Doŋ an kede cega, otye dok ocoyo bukwa a pirwa karacel i yomcuny i kare-ni.”
TEM TAM MAN: Peny cegi nyo cware ka ce lewic make ka kop i kom nyom me acel otugere. Ŋe kare mene ame twero bedo aber pe me kop i kom nyom me acel.
PEKO ME 2: BEDO ATEKKI ME KOP KEDE OWOTENI ACON AME PE ONAA KEDE CWARI NYO CEGI ANYEN.
Javier, ame onyomo mwakki abicel i ŋe kwero cege me acel, okobo ni, “Kare moro i ŋe nyomwa, cega owinyo ni jo mogo anonok i kin owotena onwoŋo tye a keboro en kede dok temme.” Ico moro a nyiŋe Leo otikere kede ginnoro apat ame otimere. En okobo ni, “Jo mogo okobbi cega kit ame onwoŋo omaro dok oparo gini kede cware acon—ame an kom daŋ atye kanno!”
TAM I KOM GI-ME ATIMA: Kette koŋ piri keni i kaka owoteni. Ian ame okobo i kome con-ni, okobo ni, “Atamo ni owotena acon kare mogo nwoŋo lit tutwal dok lewic makogi me bedo kede ŋattoro ame koŋ onwoŋo onyomere kede ŋat ame gin oŋeo con.” Doŋ “bed ŋat ame akica, nyut woro baŋ jo ducu.” (Tito 3:2) Mi kare baŋ owote kede jo paconi me lokko tamgi. Kit acalo nyommi olokere, owoteni daŋ romo lokere. Javier, ame okobo i kome con-ni, okobo ni ame kare doŋ okato, en kede cege odwoggo gini owotegi acon. En omedo ni, “Ento daŋ acalo ico kede dako ame onyomere, otemo i tekwa me makko owote anyen, dok mannono daŋ konyowa.”
Par pi kit ame cegi nyo cwari winyo kede ka itye ibedo kede owote acon. Me apor, ka kop i kom nyommi me acel okatto i leyo kop i kinwu, bed i wic a kwiri kede niaŋ atut wek cegi nyo cwari anyen pe winy ni opuŋe oko. Carokopporo me Baibul kobo ni, “Ka ŋattoro-ni kobo kop aboŋo koŋ tammo, koppere-nono twero bedo alit bala pala bat ame ocobo dano. Cite ŋat aryek gwokere i kop ame en kobo. Koppere twero caŋŋo ŋat ame cunye cwer.”—Carokop 12:18, Holy Bible—Easy-to-Read Version.
TEM TAM MAN:Tam oko con i kom yikkogo ame coko lwak ame twero bedo me lewic baŋi onyo baŋ cegi nyo cwari. Nyam wunu oko con yo aber me dok i apenye ame owoteni penyo kede tamgi i kom nyommi me acel.
PEKO ME 3: BEDO ATEKKI ME GENNO CWARI NYO CEGI ANYEN-NI PIEN CEGI NYO CWARI ME ACEL PE ONYUTO GENNE.
“Andrew, ame cege me acel oweko, okobo ni, “Lworo onwoŋo maka ni ceŋŋoro dok obino wekka oko.” I cennere, en obin onyomo cege Riley, ame en tye kede i kare-ni. “Pol kare abedo paro ka atwero bedo aber bala cwar Riley me acel. Abedo daŋ paro ni en twero mokko tammere te wekka oko kun woto baŋ ico okene kede tam ni, an pe abedo ico aber dok opore pire.”
TAM I KOM GI-ME ATAIMA: Bed agonya me nywakko tammi kede cegi nyo cwari. Baibul kobo ni, “Ŋat ame tio kene aboŋo winyo tam, yikkere mom cobere aber.” (Carokop 15:22) Nywakko imuŋ me cunygi i kingi obin okonyo Andrew kede Riley me doŋŋo genne i kingi. Andrew okobo ni, “Akobbi Riley ni pe abino ŋoye i ketto nyomwa acalo yo ayot me ŋwecco pekki ame tye i nyom, dok Riley daŋ omokka en kop acellono. Momot, ate cakko doŋ ketto genna i kome i yore luŋ.”
Ka koŋ okwero cegi nyo cwari i nyom ame okato, ti ginnoro luŋ amitte me doŋŋo gen a cegi nyo cwari i komi. Me apor, Michel kede Sabine, ame nyomgi me acel obin otum i ket, omoko gini karacel me kobbo i kingi ka ce pwod tye kubere moro i kin cege kede cware acon nyo i kin en kede cege acon. Sabine okobo ni, “Moka man owekowa owinyo agonya dok aboŋo ayela.”—Epeco 4:25.
TEM TAM MAN: Ket aliŋa waŋ kan ame kubere kede ico nyo dako okene myero gik iye, gwok nyo ikom ikom, i cim, nyo i intanet.
Nyom me aryo apol doŋ otyeko wok aber, dok megi daŋ twero bedo aber. Ka bed amanno, ka oporo tyen me acel ame inyomere, kede nyommi me aryo, tye ni yin apiri keni iŋeye aber akato. Andrew ame okobo i kome con-ni, okobo ni, “Anwoŋo kwe cuny ame pe kobere i nyomerena kede Riley.” “I ŋe bedo i nyomwa pi mwakki 13, wat i kinwa tye acok tutwal—wat ame pe omito rwenynyo kadi acel.”
a Nyiŋŋogo oloko oko.
b Tye gire ni, kit ame to a ŋat ame inyomere kede weko nyom gik kede pat tutwal kede kit ame ket a nyom giko kede nyom. Pwony man oyiko me konynyo ŋattoro ame nyommere oket nyo ŋattoro ame awottere ame onwoŋo onyomere kede oto me wek nyommere me aryo bed aber.
c Pi ŋec okene akwako pekki ame tye i gwokko itino ame pe obedo megi ikokome, nen pwony ame lubere aluba ame wie tye ni “Imuŋ i Kite me Gwokko Itino ame Pe Obedo Megi Ikokome Aber” ame tye i Kii Piny! me dwe me Aŋwen 2012 ame Ocaden a Jeova oyiko.
PENYERE KENI NI . . .
Kittene adok pat tutwal ame cega nyo cwara tye kede ame an aneno ni pire tekka tutwal?
Ka kop i kom nyomma me acel okatto, atwero dok i koppono i yo ame jiŋo cuny dok keto woro i kom cega nyo cwara ame atye kede i kare-ni niŋo?

