Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Eme Họ Ẹmo Amagidọn?

Eme Họ Ẹmo Amagidọn?

Uyo nọ Ebaibol na ọ kẹ

 Ẹmo Amagidọn yọ ẹmo urere nọ Ọghẹnẹ avọ egọmeti ahwo-akpọ a ti fi. Egọmeti akpọ na avọ ahwo kpobi nọ a rrọ abọ rai a be wọso Ọghẹnẹ yọ rite enẹna a rọwo nọ a rẹ jọ otọ esuo Ọghẹnẹ hẹ. (Olezi 2:2) Fikiere Ọghẹnẹ ọ te rehọ ẹmo Amagidọn rọ raha esuo ahwo-akpọ no riẹriẹriẹ.​—Daniẹl 2:44.

 Oria ọvuọvo ẹme na “Amagidọn” ọ jọ romavia evaọ Ebaibol na, yọ o rrọ obe Eviavia 16:16. Obe Eviavia u dhesẹ nọ evaọ “oria nọ a rẹ rọ ẹvẹrẹ Hibru se Amagidọn,” “ivie otọakpọ na soso” a ti kokohọ “kẹ ẹmo ẹdẹ ologbo Ọghẹnẹ Erumeru na.”​—Eviavia 16:14.

 Amono a te họre evaọ ẹmo Amagidọn na? Jesu Kristi avọ egbaẹmo obọ odhiwu a te họre ewegrẹ Ọghẹnẹ kpobi je fi ae kparobọ. (Eviavia 19:11-16, 19-21) Ewegrẹ Ọghẹnẹ nana yọ ahwo kpobi nọ a be wọso udu esuo Ọghẹnẹ, je gbe odẹ riẹ ku.​—Izikiẹl 39:7.

 Kọ ofẹ Middle East (koyehọ ovathọ-ọre) a ti jo fi ẹmo Amagidọn? Ijo. A ti fi ẹmo Amagidọn evaọ akpọ na soso, orọnikọ evaọ oria jọ ọvo ho.​—Jerimaya 25:32-34; Izikiẹl 39:17-20.

 Ẹsejọ Ebaibol na o re se Amagidọn, “Har–​Magedon” (evaọ Hibru Har Meghiddohnʹ), yọ otofa riẹ họ “Ugbehru Mẹgido.” Mẹgido ọ jọ okpẹwho jọ evaọ oke emọ Izrẹl. Ikuigbe i dhesẹ nọ a jẹ hae fi ẹmo gaga evaọ eria nọ e wariẹ okpẹwho Mẹgido họ, yọ a tubẹ fodẹ ejọ evaọ Ebaibol na. (Ibruoziẹ 5:19, 20; 2 Ivie 9:27; 23:29) Dede na, a sae ta nọ Amagidọn yọ oria jọ nọ o kẹle okpẹwho Mẹgido anwae na ha. Whọ rẹ jọ eria nọ e wariẹ okpẹwho Mẹgido họ ruẹ ugbehru ulogbo ho, yọ Ukiekpotọ Jezrẹl nọ o rrọ oria yena o sae gba ewegrẹ Ọghẹnẹ nọ e te họre wọso iẹe na ha. Ukpoye, Amagidọn yọ ohọre urere nọ ewegrẹ Ọghẹnẹ evaọ akpọ na soso a ti jo kuomagbe họre wọso esuo Ọghẹnẹ.

 Oghẹrẹ vẹ eware e te jọ evaọ etoke ẹmo Amagidọn? Dede nọ ma riẹ oghẹrẹ nọ Ọghẹnẹ ọ te rọ rehọ ogaga riẹ fi ahwo-akpọ ẹmo evaọ oke yena ha, ma riẹ nọ ọ rehọ eware jọ rọ raha ewegrẹ riẹ evaọ okenọ u kpemu. Eware nana jọ họ, oso-itho, etọ nọ i nuhu gaga, okposo nọ o re kporo ẹkẹre, erae gbe isọ-ọre, egbrara, gbe ẹyao. (Job 38:22, 23; Izikiẹl 38:19, 22; Habakọk 3:10, 11; Zẹkaraya 14:12) Evaọ oke oyena, ewegrẹ Ọghẹnẹ jọ a ti reghe te epanọ a ti ro kpe omoma rai, rekọ a te riẹ nọ Ọghẹnẹ họ ọnọ ọ be họre ae na.​—Izikiẹl 38:21, 23; Zẹkaraya 14:13.

 Kọ ẹmo Amagidọn ọ te raha akpọ na no? Ẹmo Amagidọn ọ te raha otọakpọ na no ho, keme Ọghẹnẹ ọ ma otọakpọ na re ahwo a rriae bẹdẹ bẹdẹ. (Olezi 37:29; 96:10; Ọtausiuwoma Na 1:4) Ẹmo na ọ te raha ahwo-akpọ kpobi no riẹriẹriẹ hẹ, ukpoye u ti siwi ahwo keme “ogbotu obuobu” nọ a rrọ idibo Ọghẹnẹ a te zọ.​—Eviavia 7:9, 14; Olezi 37:34.

 Dede nọ Ebaibol na ọ rẹ rehọ ẹme na “akpọ” ro dhesẹ otọakpọ na, ẹsejọ Ebaibol na ọ rẹ rehọ iẹe ro dhesẹ ahwo omuomu nọ e be wọso Ọghẹnẹ. (1 Jọn 2:15-17) Fikiere, a sae ta nọ Amagidọn yọ ẹmo nọ ọ te wha “urere akpọ na” ze.​—Matiu 24:3, Ebaibol Ẹri Na.

 Oke vẹ a ti ro fi ẹmo Amagidọn? Nọ Jesu ọ jẹ ta kpahe “uye ulogbo” nọ u ti su kpohọ ẹmo Amagidọn, ọ ta nọ: “Kpahe ẹdẹ gbe auwa yena ohwo ọvo ọ riẹ riẹ hẹ, makọ ikọ-odhiwu hayo Ọmọ na dede, rekọ Ọsẹ na ọvo.” (Matiu 24:21, 36) Dede na, Ebaibol na o dhesẹ vẹvẹ nọ Amagidọn o ti muhọ evaọ oke ọzino Jesu nọ a rẹ ruẹ hẹ, yọ oke yena u muhọ evaọ ukpe 1914.​—Matiu 24:37-39.