OHI KU AƆKA NŌO YƆ IPU UBÁYÍBU

É Géē Jé Ɛcɛ Nyā Yiifi?

Idoma
É Géē Jé Ɛcɛ Nyā Yiifi?
https://cms-imgp.jw-cdn.org/img/p/502018126/univ/art/502018126_univ_sqr_xl.jpg
ijwbq article 141

É Géē Jé Ɛcɛ Nyā Yiifi?

É Géē Jé Ɛcɛ Nyā Yiifi?

Ohi ku Ubáyíbu

 Ehee, é gáā je ɛcɛ nyā yiifi gboogboo ŋ, é klla gáā je ɔdā ɔhá kwɛyi nu amāŋ ta ɔ ɔlá ŋ duu. Ubáyíbu nwu alɔ ka Ujehofa ya ɛcɛ nyā ku alɛɛcɛ kéē lā piyoo.

  •   “Ācɛ o yá ucē okpaakpa ā géē lé úgwū kú ajɛ ā, klla í lā ipú ajɛ ā piyóó.”​—Aíjē Kú Ɛ̄gbā 37:29.

  •   “[Ɔwɔico] kwú ɛcɛ ú kwu ikpó kú nū nāa le táajɛ ā kli, nɛ̄ ɔdā dúúmā ī gáā fu ɔ́ ɔkwu ŋmá ajɛ glá ŋ́.”​—Aíjē Kú Ɛ̄gbā 104:5.

  •   ‘Ɛcɛ géē yɔ piyoo.’​—Ɔ̄cokóītá 1:4.

  •   “Anú yá ɛcɛ, yá ɔ́na kú nū klla je ɔ́ kwu kli á. Ó yá ɛcɛ kóō tá áncā ŋ́, amáŋ ó yá ɔ̄ kú ācɛ kéē lā anú.”​—Ayisáya 45:18.

Ācɛ géē je ɛcɛ nyā biya a?

 Ɔwɔico i gáā cɛ lɛ alɛɛcɛ je ɛcɛ nyā biya duudu mla imu, ɛfu ō kpo amāŋ ɔdā duuma ɔhá ŋ. Ikɔkɔ ɔɔma, ó “géē ŋmó ācɛ nēe gē kpó ācɛ ŋmó ipú ɛcɛ ā” amāŋ ŋmo ācɛ nōo gē je ɛcɛ nyā biya a. (Ɔdā Nēé Mafú Lɛ Ujɔ́ni 11:18) Ɛgɛnyá nɛ Ɔwɔico gáā ya ɛnyā a?

 Ɔwɔico géē bi igɔmɛnti ku nu le kwɛyi igɔmɛnti ku alɛɛcɛ nōó je ogbotu lɛ ɛcɛ nyā gla ŋ ma. (Udánīyɛ̄lu 2:44; Umátiyu 6:​9, 10) Ujisɔsi nōo wɛ ɔyinɔnyilɔ ku Ɔwɔico a gáā wɛ Ɔcɛ́ ku Ajɔɔcɛ ɔɔma a. (Ayisáya 9:6, 7) Eko nɛ Ujisɔsi yɔ ipu ɛcɛ nyā, ó lɛ íkwu ikpɛyi aɔdā nɛ Ujehofa ya a, odee bɛɛka owu a. (Umáki 4:35-41) Abɔ Ujisɔsi wɛ Ɔcɛ́ ku Ajɔɔcɛ ku Ɔwɔico a, ó géē lɛ íkwu ikpɛyi ɛcɛ nyā mla ɛjɛɛji ɔdā nɛ Ujehofa ya a. Ó klla géē ya ku ɛcɛ nyā kóō je piya ɛyipɛ bɛɛka iga ku idɛm a.​—Umátiyu 19:28; Ulúku 23:43.

Ubáyíbu nwu kéē géē je ɛcɛ nyā ta ɔlá?

 Ehee. Ɛlā nōó kpaakpa ŋ nyā bɛɛcɛ ohigbu ɛgɛ nɛ ācɛ jɛyi ku ɔkpá ku 2 Upíta 3:7, nōo kahinii: “Amáŋ o ŋmá lɛ ɛdɔ ɛlā éékpó kú nū ɔ́ɔmā nōo lɛ ɔkpáncō mɛ́mla ɛcɛ nōo yɔ̄ abālɔbányā tū gē gbēyī ká ɔlá kóō je uwá kpó yíífi á.” Leyi yɛ aɛlā okpɔcii ɛpa nōo ta alɔ abɔ jɛyi ku aɛlā néē bi le yuklɔ a:

  1.   Ubáyíbu bi aɛlā nōo wɛ u “ɔkpáncō,” “ɛcɛ” mla “ɔlá” le yuklɔ kwɛyi aɛlā nōo fiyɛ éyi. “Ocabɔ mafu, ɔkpá ku Ohútu 11:1 kahinii: “Eko aflɛ́yí ā, odúúdú ācɛ kú ɛcɛ [oduudu ɛcɛ a, NW] lɛ ucē ékpónú.” Amanya, “oduudu ɛcɛ a” lɛ ō ya mla alɛɛcɛ.

  2.   Aɛlā nōo yɛ jila ɔkpá ku 2 Upíta 3:7 a lɛ ɔdā nōo wɛyi ku ɔkpanco, ɛcɛ mla ɔlá néē bi le yuklɔ a teyi peee. Ɔgba 5 mla 6 kɛla lɛyikwu ɔkpanco mla ɛcɛ nōo yɔ eko ku Unowa nɛ ɔwɔ nɛhi ya a. Eko nɛ ɔwɔ ɔɔma ya a, Ɔwɔico lɛ ācɛ nōo lā ipu ɛcɛ eko ɔɔma kpo yiifi, amáŋ ɔdā duuma i ya ɛcɛ nɛ ācɛ lā ipu nu a ŋ. Ikɔkɔ ɔɔma, eŋkpɔ oceenyi nɛhi a lɛ alɛɛcɛ obɔbiipu amáŋ “ɛcɛ” a yiffi. (Ohútu 6:​11, NW) Ɔwɔ nōo ya a klla je ɛdɔ ku “ɔkpáncō” éyi yiifi duu. Ɔkpanco a kē lɛ ō ya mla u ācɛ nōo gē cɔcɛ ikpɛyi ku ācɛ ɔhá ipu ɛcɛ eko ɔɔma a. Ācɛ obɔbiipu a je kpo yiifi a, ó wɛ ɛcɛ ku alɔ nyā ŋ. Eko nɛ Ɔwɔico bi eŋkpɔ oceenyi nɛhi le kpo ācɛ obɔbiipu a yiifi a, Unowa mla ācɛ apɔlɛ ku nu le hɛta. Igbihi eŋkpo oceenyi a, Unowa mla ācɛ apɔlɛ ku nu kē lā ipu ɛcɛ nyā.​—Ohútu 8:​15-​18.

 Bɛɛka eŋkpɔ oceenyi nɛhi a, ocataajɛ amāŋ “ɔlá” nōo yɔ ipu ɔkpá 2 Upíta 3:7 a géē bi ocataajɛ wa lɛ ācɛ obɔbiipu ku ipu ɛcɛ nyā, ó wɛ Ɛcɛ abɔyinu ŋ. Ɔwɔico cokonu ku “ɔkpáncō mɛ́mla ɛcɛ ɛ̄yīpɛ̄ . . . ɛga nɛ̄ ɛjɛ̄ɛ̄jī ācɛ géē lɛyítáajɛ lɛ ɔ́ dúúdú ā.” (2 Upíta 3:​13) “Ɔkpáncō . . . ɛ̄yīpɛ̄” amāŋ igɔmɛnti ɛyipɛ nōo wɛ Ajɔɔcɛ ku Ɔwɔico a géē cɔcɛ́ ikpɛyi ku “ɛcɛ ɛ̄yīpɛ̄” amāŋ ígwu ku ācɛ ɛyipɛ. Ɛhaajɛ ɔcɛ́ ō lé ku Ajɔɔcɛ ku Ɔwɔico, ɛcɛ a géē je piya uparadais nɛ ɛbɔ wɛ omuumu nu.​—Ɔdā Nēé Mafú Lɛ Ujɔ́ni 21:1-4.