Ɔnyɛ Nɛ Ujehofa Wɛ A?
Ohi ku Ubáyíbu
Ujehofa wɛ Ɔwɔico ɔkwɛyi nōo yɔ ipu Ubáyíbu a, anu kē ya ɛjɛɛji odee a. (Ɔdā Nēé Mafú Lɛ Ujɔ́ni 4:11) Acomɛɛbɛ Ebraham mla Umosisi gba ɔ ɛ̄gbā ɛgɛ nɛ Ujisɔsi ya a. (Ohútu 24:27; Oōyɛbɛ̄ɛcɛ 15:1, 2; Ujɔ́ni 20:17) Ó wɛ Ɔwɔico ku ɔcɛ ekponu ŋ, amáŋ aku “odúúdú ɛcɛ nyā á.”—Aíjē Kú Ɛ̄gbā 47:2.
Ubáyíbu nwu alɔ ka iye ku Ɔwɔico wɛ Ujehofa. (Oōyɛbɛ̄ɛcɛ 3:14, ɛlā néē ta ahaajɛ a) Iye a wa ŋma ɛlā éyi ipu uce ku Uhibru nɛ ɛyi nu wɛ u “n géē wɛ,” ācɛ alɛwa nōo jé ɔkpá lɛyikwu Ubáyíbu a ka ɛyi nu wɛ u “N géē wɛ ɔdā duuma nɛ um dɔka ō wɛ.” Ɛyi ku iye nyā cika lɛ Ujehofa ohigbu ka anu ya ɛjɛɛji odee a, klla gē ya ɛjɛɛji ɔdā nɛ ó ka a jila. (Ayisáya 55:10, 11) Ubáyíbu klla tu alɔ abɔ ku alɔ jé ɛdɔ ku ɔcɛ nɛ Ujehofa wɛ a ɔkwɔɔkwɛyi, ofiyɛ duu ɛgɛ nɛ ó lɛ ihɔtu nwune nɛhi a.—Oōyɛbɛ̄ɛcɛ 34:5-7; Ulúku 6:35; 1 Ujɔ́ni 4:8.
Ujehofa wɛ iye ku Ɔwɔico okonu ku idoma néē cɔwɔ ŋma ikpɛla ɛnɛ ku uce ku Uhibru nōo wɛ u יהוה (YHWH). É gē hi ikpɛla ɛnɛ nyā ka u Tetragrammaton. Alɔ i jé ɛgɛ nɛ é gē hi iye ɔɔma ipu uce ku Uhibru eko igble a ŋ.
Ɔdiya nɛ ācɛ i jé ɛgɛ nɛ é gē hi iye ku Ɔwɔico ipu uce ku Uhibru eko igble ŋ ma?
É gē bi u vowel le ta ɔkpá ipu uce ku Uhibru eko igble ŋ, ɔdā néē gē bi le ta ɔkpá foofunu a wɛ u consonant. Eko duuma nɛ ācɛ gē jé ɔkpá okonu uce ku Uhibru, é gē kpo vowel nōo cɛgbá a ta ɔ. Amáŋ, igbihi néē lɛ Ɔkpiihɔ ŋma okonu ku ācɛ Uhibru mla Aramayik (“Ɛka Nɛ̄ŋcɛ̄”) cɔwɔ mɛ a, ācɛ Ujiyu ōhī gbɔɔ ō gbɛla ka ō bi iye ku Ɔwɔico lɛ yuklɔ i kpaakpa ŋ. Eko duuma néē gē jé ɔkpá nɛ iye ku Ɔwɔico yɔ ipu nu, é gē bi “Ondu” amāŋ “Ɔwɔico” le yuklɔ kwɛyi nu. Abɔ ihayi alɛwa le yɛ a, ɛlá ō gbo ku uwa nyā le nyila, anuɔ ɔwɛ néē gē hi iye ku Ɔwɔico a gebi a. a
Ācɛ ōhī gbɛla ka é gē hi iye ku Ɔwɔico ku “Uyawɛ,” amāŋ ācɛ ɔhá kē gbɛla ɔwɛ ɛyɛɛyi. Aya ku ɔkpá éyi néē gē hi ka u Dead Sea Scroll a lɛ aya ku ɔkpá ku Ulīfayi, ipu nu é ta iye ku Ɔwɔico ipu uce ku Ugrisii ka u Iao. Ācɛ ōhī nōo gē ta ɔkpá okonu uce ku Ugrisii eko aflɛyi a, ka é gē hi iye a ka u Iae, I·a·beʹ, mla u I·a·ou·eʹ, amāŋ é jé kpaakpa ɔdaŋ ka ɛgɔɔma nēé gē hi ɔ ipu uce ku Uhibru ku ikee a ŋ. b
Ɛlá ō gbo ku ācɛ nōó kpaakpa ŋ, lɛyikwu iye ku Ɔwɔico nōo yɔ ipu Ubáyíbu
Ɛlá ō gbo ku ācɛ nōó kpaakpa ŋ: Ācɛ ō ce ɔkpá ɔwɔ nōo bi “Ujehofa” le yuklɔ a, je iye a ta ipu Ubáyíbu abɔyi uwa a.
Ɔkwɛyi a: Iye ku Ɔwɔico ipu uce ku Uhibru bɛɛcɛ bɛɛka igbo ula igwahaapa ce ofu igwo (7,000) a ipu Ubáyíbu. c Ɛyinɛhi ku ācɛ nōo gē cɔwɔ ku Ubáyíbu a gē kweyigede je iye ku Ɔwɔico fu ŋma ipu Ubáyíbu kéē je icagba nōo wɛ “Ondu” a kwɛyi nu.
Ɛlá ō gbo ku ācɛ nōó kpaakpa ŋ: Ɔwɔico nōo fiyɛ duu a i cɛgbá ō lɛ iye ŋ.
Ɔkwɛyi a: Ɔwɔico abɔyi nu ya ku ācɛ nōo ta Ubáyíbu a kéē ta iye ku nu taajɛ igbo utaajan alɛwa, ó klla da ācɛ nōo gē gba ɔ ɛ̄gbā a kéē bi iye ku nu yuklɔ. (Ayisáya 42:8, NWT; Ujówɛ̄lu 2:32, NWT; Umálakāyi 3:16, NWT; Ācɛ Uróm 10:13, NWT) Ku ɛlā ɔkwɛyi a, ɛlā ku acomɛɛbɛ ɛkɛmgbɛ nōo gē ya ku ācɛ kéē hii jé iye ku Ɔwɔico ŋ ma i gē he Ɔwɔico ɔtu ŋ.—Ujɛrɛmíya 23:27, NWT.
Ɛlá ō gbo ku ācɛ nōó kpaakpa ŋ: Ō yɛce ɛgɛ nɛ ucolo ku ācɛ Ujiyu lɛ a, iye ku Ɔwɔico i cika ō yɔ ipu Ubáyíbu ŋ.
Ɔkwɛyi a: Ó wɛ ɔkwɛyi ku aitica ku íne ku ācɛ Ujiyu alɛwa ta ō bi iye ku Ɔwɔico le yuklɔ. Naana a, é fu iye a ŋma ipu Ubáyíbu ku uwa ŋ. Ɔdā duuma nōó wɛ, Ɔwɔico i dɔka ku alɔ yɛce ucolo ku ācɛ nōó cɛtɔha mla íne ku nu ŋ ma.—Umátiyu 15:1-3.
Ɛlá ō gbo ku ācɛ nōó kpaakpa ŋ: É cika ō bi iye ku Ɔwɔico yuklɔ ipu Ubáyíbu ŋ, ohigbu kéē jé ɛgɛ nēé gē hi iye a piii ipu uce ku Uhibru a ŋ.
Ɔkwɛyi a: Ɛlá ō gbo ɛgɛnyā yɔ i mafu ka Ɔwɔico dɔka ku ācɛ nōo gē ka uce ɛyɛɛyɛyi a kéē hi iye ku nu ɔwɛ ekponu. Amáŋ, Ubáyíbu mafu lɛ alɔ ka ācɛ ō gba Ɔwɔico ɛ̄gbā ku ikee a nōo gē ka uce ɛyɛɛyɛyi a gē hi iye ku ācɛ ɔwɛ ɛyɛɛyɛyi.
Leyi yɛ ocabɔ mafu ku Ujossuwa nōo wɛ ɔcɛ ohɛpɔ ku ācɛ Isrɛlu a. Ācɛ O Yɛce Ukraist ku eko aflɛyi nōo gē ka uce ku Uhibru a lɔfu hi ɔ ka u Yehoh·shuʹaʽ, ācɛ nōo gē ka uce ku Ugrisii a lɔfu hi ɔ ka u I·e·sousʹ. Ɔwɛ nɛ ācɛ Uhibru cɔwɔ ku iye ku Ujossuwa ŋma uce ku Ugrisii a yɔ ipu Ubáyíbu, ɛnyā mafu ku Ācɛ O Yɛce Ukraist yɛce ɔwɛ okpaakpa néē gē hi iye ku ācɛ ipu uce ɔlɛ uwa a.—Úklɔ́ kú Ācotɛ̄hɔ̄ 7:45; Ācɛ Uhíbru 4:8.
Ukɔ́ ekponu nyā néē kē yɛce eko néē yɔ i cɔwɔ iye ku Ɔwɔico a. Ɛ̄nɛ̄ ō cɛgbá fiyɛ duu a wɛ ō lɛ iye ku Ɔwɔico ta ɛga okpaakpa nōó cika ō yɔ ipu Ubáyíbu a, ó wɛ ɛgɛ néē gē hi iye a ŋ.
a The New Catholic Encyclopedia, Second Edition, Volume 14, upeji 883-884, kahinii: “Igbihi nɛ ācɛ Ujiyu a le cigbihi wa ɔlɛ ŋma Ubabilɔn a, é gbɔɔ ō lɛ ojilima ce iye nōo wɛ u Uyawɛ a, eko ɔɔma néē gbɔɔ ō bi ADONAI amāŋ ELOHIM le yuklɔ ikɔkɔ ō bi Uyawɛ a.”
b O ya ɛɛ ku a nwu ɛlā tōōtɔ̄ɔ̄, má u appendix A4, “The Divine Name in the Hebrew Scriptures,” ipu New World Translation of the Holy Scriptures.
c Má u Theological Lexicon of the Old Testament, Volume 2, Upeji 523-524.

