Ɔnyɛ Nɛ Ujehofa Wɛ A?

Ɔnyɛ Nɛ Ujehofa Wɛ A?

Ohi ku Ubáyíbu

 Ujehofa wɛ Ɔwɔico ɔkwɛyi nōo yɔ ipu Ubáyíbu a, anu kē ya ɛjɛɛji odee a. (Ɔdā Nēé Mafú Lɛ Ujɔ́ni 4:11) Acomɛɛbɛ Ebraham mla Umosisi gba ɔ ɛ̄gbā ɛgɛ nɛ Ujisɔsi ya a. (Ohútu 24:27; Oōyɛbɛ̄ɛcɛ 15:1, 2; Ujɔ́ni 20:17) Ó wɛ Ɔwɔico ku ɔcɛ ekponu ŋ, amáŋ aku “odúúdú ɛcɛ nyā á.”​—Aíjē Kú Ɛ̄gbā 47:2.

 Ubáyíbu nwu alɔ ka iye ku Ɔwɔico wɛ Ujehofa. (Oōyɛbɛ̄ɛcɛ 3:14, ɛlā néē ta ahaajɛ a) Iye a wa ŋma ɛlā éyi ipu uce ku Uhibru nɛ ɛyi nu wɛ u “n géē wɛ,” ācɛ alɛwa nōo jé ɔkpá lɛyikwu Ubáyíbu a ka ɛyi nu wɛ u “N géē wɛ ɔdā duuma nɛ um dɔka ō wɛ.” Ɛyi ku iye nyā cika lɛ Ujehofa ohigbu ka anu ya ɛjɛɛji odee a, klla gē ya ɛjɛɛji ɔdā nɛ ó ka a jila. (Ayisáya 55:10, 11) Ubáyíbu klla tu alɔ abɔ ku alɔ jé ɛdɔ ku ɔcɛ nɛ Ujehofa wɛ a ɔkwɔɔkwɛyi, ofiyɛ duu ɛgɛ nɛ ó lɛ ihɔtu nwune nɛhi a.—Oōyɛbɛ̄ɛcɛ 34:5-7; Ulúku 6:35; 1 Ujɔ́ni 4:8.

 Ujehofa wɛ iye ku Ɔwɔico okonu ku idoma néē cɔwɔ ŋma ikpɛla ɛnɛ ku uce ku Uhibru nōo wɛ u יהוה (YHWH). É gē hi ikpɛla ɛnɛ nyā ka u Tetragrammaton. Alɔ i jé ɛgɛ nɛ é gē hi iye ɔɔma ipu uce ku Uhibru eko igble a ŋ.

Ɔdiya nɛ ācɛ i jé ɛgɛ nɛ é gē hi iye ku Ɔwɔico ipu uce ku Uhibru eko igble ŋ ma?

 É gē bi u vowel le ta ɔkpá ipu uce ku Uhibru eko igble ŋ, ɔdā néē gē bi le ta ɔkpá foofunu a wɛ u consonant. Eko duuma nɛ ācɛ gē jé ɔkpá okonu uce ku Uhibru, é gē kpo vowel nōo cɛgbá a ta ɔ. Amáŋ, igbihi néē lɛ Ɔkpiihɔ ŋma okonu ku ācɛ Uhibru mla Aramayik (“Ɛka Nɛ̄ŋcɛ̄”) cɔwɔ mɛ a, ācɛ Ujiyu ōhī gbɔɔ ō gbɛla ka ō bi iye ku Ɔwɔico lɛ yuklɔ i kpaakpa ŋ. Eko duuma néē gē jé ɔkpá nɛ iye ku Ɔwɔico yɔ ipu nu, é gē bi “Ondu” amāŋ “Ɔwɔico” le yuklɔ kwɛyi nu. Abɔ ihayi alɛwa le yɛ a, ɛlá ō gbo ku uwa nyā le nyila, anuɔ ɔwɛ néē gē hi iye ku Ɔwɔico a gebi a. a

 Ācɛ ōhī gbɛla ka é gē hi iye ku Ɔwɔico ku “Uyawɛ,” amāŋ ācɛ ɔhá kē gbɛla ɔwɛ ɛyɛɛyi. Aya ku ɔkpá éyi néē gē hi ka u Dead Sea Scroll a lɛ aya ku ɔkpá ku Ulīfayi, ipu nu é ta iye ku Ɔwɔico ipu uce ku Ugrisii ka u Iao. Ācɛ ōhī nōo gē ta ɔkpá okonu uce ku Ugrisii eko aflɛyi a, ka é gē hi iye a ka u Iae, I·a·beʹ, mla u I·a·ou·eʹ, amāŋ é jé kpaakpa ɔdaŋ ka ɛgɔɔma nēé gē hi ɔ ipu uce ku Uhibru ku ikee a ŋ. b

Ɛlá ō gbo ku ācɛ nōó kpaakpa ŋ, lɛyikwu iye ku Ɔwɔico nōo yɔ ipu Ubáyíbu

 Ɛlá ō gbo ku ācɛ nōó kpaakpa ŋ: Ācɛ ō ce ɔkpá ɔwɔ nōo bi “Ujehofa” le yuklɔ a, je iye a ta ipu Ubáyíbu abɔyi uwa a.

 Ɔkwɛyi a: Iye ku Ɔwɔico ipu uce ku Uhibru bɛɛcɛ bɛɛka igbo ula igwahaapa ce ofu igwo (7,000) a ipu Ubáyíbu. c Ɛyinɛhi ku ācɛ nōo gē cɔwɔ ku Ubáyíbu a gē kweyigede je iye ku Ɔwɔico fu ŋma ipu Ubáyíbu kéē je icagba nōo wɛ “Ondu” a kwɛyi nu.

 Ɛlá ō gbo ku ācɛ nōó kpaakpa ŋ: Ɔwɔico nōo fiyɛ duu a i cɛgbá ō lɛ iye ŋ.

 Ɔkwɛyi a: Ɔwɔico abɔyi nu ya ku ācɛ nōo ta Ubáyíbu a kéē ta iye ku nu taajɛ igbo utaajan alɛwa, ó klla da ācɛ nōo gē gba ɔ ɛ̄gbā a kéē bi iye ku nu yuklɔ. (Ayisáya 42:8, NWT; Ujówɛ̄lu 2:32, NWT; Umálakāyi 3:16, NWT; Ācɛ Uróm 10:13, NWT) Ku ɛlā ɔkwɛyi a, ɛlā ku acomɛɛbɛ ɛkɛmgbɛ nōo gē ya ku ācɛ kéē hii jé iye ku Ɔwɔico ŋ ma i gē he Ɔwɔico ɔtu ŋ.​—Ujɛrɛmíya 23:27, NWT.

 Ɛlá ō gbo ku ācɛ nōó kpaakpa ŋ: Ō yɛce ɛgɛ nɛ ucolo ku ācɛ Ujiyu lɛ a, iye ku Ɔwɔico i cika ō yɔ ipu Ubáyíbu ŋ.

 Ɔkwɛyi a: Ó wɛ ɔkwɛyi ku aitica ku íne ku ācɛ Ujiyu alɛwa ta ō bi iye ku Ɔwɔico le yuklɔ. Naana a, é fu iye a ŋma ipu Ubáyíbu ku uwa ŋ. Ɔdā duuma nōó wɛ, Ɔwɔico i dɔka ku alɔ yɛce ucolo ku ācɛ nōó cɛtɔha mla íne ku nu ŋ ma.​—Umátiyu 15:1-3.

 Ɛlá ō gbo ku ācɛ nōó kpaakpa ŋ: É cika ō bi iye ku Ɔwɔico yuklɔ ipu Ubáyíbu ŋ, ohigbu kéē jé ɛgɛ nēé gē hi iye a piii ipu uce ku Uhibru a ŋ.

 Ɔkwɛyi a: Ɛlá ō gbo ɛgɛnyā yɔ i mafu ka Ɔwɔico dɔka ku ācɛ nōo gē ka uce ɛyɛɛyɛyi a kéē hi iye ku nu ɔwɛ ekponu. Amáŋ, Ubáyíbu mafu lɛ alɔ ka ācɛ ō gba Ɔwɔico ɛ̄gbā ku ikee a nōo gē ka uce ɛyɛɛyɛyi a gē hi iye ku ācɛ ɔwɛ ɛyɛɛyɛyi.

 Leyi yɛ ocabɔ mafu ku Ujossuwa nōo wɛ ɔcɛ ohɛpɔ ku ācɛ Isrɛlu a. Ācɛ O Yɛce Ukraist ku eko aflɛyi nōo gē ka uce ku Uhibru a lɔfu hi ɔ ka u Yehoh·shuʹaʽ, ācɛ nōo gē ka uce ku Ugrisii a lɔfu hi ɔ ka u I·e·sousʹ. Ɔwɛ nɛ ācɛ Uhibru cɔwɔ ku iye ku Ujossuwa ŋma uce ku Ugrisii a yɔ ipu Ubáyíbu, ɛnyā mafu ku Ācɛ O Yɛce Ukraist yɛce ɔwɛ okpaakpa néē gē hi iye ku ācɛ ipu uce ɔlɛ uwa a.​—Úklɔ́ kú Ācotɛ̄hɔ̄ 7:45; Ācɛ Uhíbru 4:8.

 Ukɔ́ ekponu nyā néē kē yɛce eko néē yɔ i cɔwɔ iye ku Ɔwɔico a. Ɛ̄nɛ̄ ō cɛgbá fiyɛ duu a wɛ ō lɛ iye ku Ɔwɔico ta ɛga okpaakpa nōó cika ō yɔ ipu Ubáyíbu a, ó wɛ ɛgɛ néē gē hi iye a ŋ.

a The New Catholic Encyclopedia, Second Edition, Volume 14, upeji 883-​884, kahinii: “Igbihi nɛ ācɛ Ujiyu a le cigbihi wa ɔlɛ ŋma Ubabilɔn a, é gbɔɔ ō lɛ ojilima ce iye nōo wɛ u Uyawɛ a, eko ɔɔma néē gbɔɔ ō bi ADONAI amāŋ ELOHIM le yuklɔ ikɔkɔ ō bi Uyawɛ a.”

b O ya ɛɛ ku a nwu ɛlā tōōtɔ̄ɔ̄, má u appendix A4, “The Divine Name in the Hebrew Scriptures,” ipu New World Translation of the Holy Scriptures.

c Má u Theological Lexicon of the Old Testament, Volume 2, Upeji 523-​524.