Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

 SANE KO NÍ ODASEFONYO KO KƐ MƆ KO GBA

Mɛɛ Be Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ Bɔi Nɔyeli? (Fã 1)

Mɛɛ Be Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ Bɔi Nɔyeli? (Fã 1)

Sane ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ji nɔkwɛmɔnɔ ni tsɔɔ sane ko ní Yehowa Odasefonyo ko kɛ mɔ ko baagba. Ŋɔɔ lɛ akɛ Odasefonyo ko ni atsɛɔ lɛ Cameron lɛ eyasara nuu ko ni atsɛɔ lɛ Jon yɛ eshĩa.

‘YAA NƆ OTAO’ SANESHISHINUMƆ

Cameron: Jon, minyaa sane ni wɔgbaa daa yɛ Biblia lɛ he lɛ he waa diɛŋtsɛ. * Nyɛsɛɛ ni wɔgba sane lɛ, obi sane ko yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he. Obi nɔ hewɔ ni Yehowa Odasefoi heɔ yeɔ akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ bɔi nɔyeli yɛ afi 1914 mli lɛ.

Jon: Hɛɛ, no mli lɛ, miikane nyɛwoji lɛ eko, ni awie yɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ bɔi nɔyeli yɛ afi 1914 lɛ mli. Ni no hã mihiɛ fee mi yaa, ejaakɛ ofɔɔ wiemɔ akɛ nibii ni nyɛheɔ nyɛyeɔ lɛ fɛɛ damɔ Biblia lɛ nɔ.

Cameron: Hɛɛ, eji anɔkwale.

Jon: Ole nɔ ko, mikane Biblia tso muu lɛ fɛɛ. Shi, mikaiii akɛ mina afi 1914 yɛ mli. No hewɔ lɛ, miyatao nii amli yɛ afi “1914” lɛ he yɛ Biblia ko ni yɔɔ Intanɛt lɛ nɔ lɛ mli, shi no hu kranaa; minaaa afi “1914” kome po yɛ mli.

Cameron: Jon, ole, esa akɛ majie oyi yɛ yiŋtoi enyɔ ahewɔ. Klɛŋklɛŋ lɛ, yɛ Biblia muu lɛ fɛɛ ni okane lɛ hewɔ. Enɛ tsɔɔ akɛ osumɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ waa.

Jon: Anɔkwale ni. Onyɛŋ okɛ wolo ko kwraa ato he.

Cameron: Mikɛ bo kpãa gbee. Yiŋtoo ni ji enyɔ hewɔ ni mijieɔ oyi lɛ ji akɛ otao osanebimɔ lɛ hetoo kɛjɛ Biblia lɛ mli. Ofee nɔ pɛ ni Biblia lɛ woɔ wɔ hewalɛ ni wɔfee lɛ, akɛ: ‘Nyɛyaa nɔ nyɛtaoa’ saneshishinumɔ. * Ehi akɛ oomia ohia oofee nakai.

Jon: Oyiwaladɔŋŋ. Miitao maya nɔ makase nii be fɛɛ be. Yɛ anɔkwale mli lɛ, mitao nibii amli kɛtee hiɛ ni mina akɛ sane ko yɛ wolo nɛɛ ni okɛ mi kaseɔ lɛ mli ni kɔɔ afi 1914 lɛ he. Awie lamɔ ko ni maŋtsɛ ko la lɛ he yɛ mli—ekɔɔ tso agbo ko ni afo ni esaa eba ekoŋŋ lɛ he.

Cameron: Nakai ni. Eji gbalɛ ko ni aŋma yɛ Daniel yitso 4 lɛ mli. Ekɔɔ lamɔ ko ni Babilon Maŋtsɛ Nebukadnezar la lɛ he.

Jon: Hɛɛ, no mitsɔɔ lɛ. Mikane gbalɛ nɛɛ shii abɔ. Shi, hã makɛɛ bo anɔkwale ni yɔɔ mli, loloolo lɛ, mináaa bɔ ni ekɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ loo afi 1914 lɛ he ehãa.

Cameron: Jon, yɛ anɔkwale mli lɛ, gbalɔ Daniel po nuuu nibii ni akɛ mumɔ tsirɛ lɛ ni eŋma lɛ fɛɛ shishi!

Jon: Nakai?

Cameron: Hɛɛ. Ewie yɛ Daniel 12:8 lɛ akɛ: “Ni minu, shi minaaa shishi.”

Jon: Belɛ jeee mikome minuuu shishi. Mitsui enyɔ mimli fioo agbɛnɛ.

Cameron: Anɔkwale lɛ ji akɛ, Daniel nuuu shishi  ejaakɛ be ni Nyɔŋmɔ kɛbaajie gbalɛi ni yɔɔ Daniel wolo lɛ mli lɛ shishi ehã adesai ni amɛnu shishi fitsofitso lɛ shɛko. Shi amrɔ nɛɛ, yɛ wɔbe nɛɛ amli lɛ, wɔbaanyɛ wɔnu gbalɛi nɛɛ ashishi jogbaŋŋ.

Jon: Mɛni hewɔ okɛɔ nakai?

Cameron: Bo lɛ, hã wɔkane kuku ni nyiɛ nakai ŋmalɛ lɛ sɛɛ tuuntu lɛ. Daniel 12:9 lɛ kɛɔ akɛ: ‘Atsĩmɔ wiemɔi lɛ anɔ, ni asɔo naa kɛyashi naagbee be lɛ.’ No hewɔ lɛ, abaanu gbalɛi nɛɛ ashishi sɛɛ mli kwraa, yɛ “naagbee be lɛ” mli. Ni taakɛ etsɛŋ kwraa ni wɔbaakase yɛ wɔ-Biblia nikasemɔ lɛ mli lɛ, wɔbaana odaseyelii babaoo ni tsɔɔ akɛ amrɔ nɛɛ wɔyɛ nakai be lɛ mli. *

Jon: No hewɔ lɛ, ofainɛ obaanyɛ ogbala gbalɛ ni yɔɔ Daniel lɛ mli ohã mi?

Cameron: Mabɔ he mɔdɛŋ.

NEBUKADNEZAR LAMƆ LƐ

Cameron: Dani wɔbaasusu he lɛ, hã magba bo Maŋtsɛ Nebukadnezar lamɔ lɛ he nɔ ko fioo. Koni no sɛɛ lɛ, wɔgba nɔ ni edamɔ shi kɛhã lɛ he sane.

Jon: Yoo.

Cameron: Nebukadnezar na tso agbo ko ni kwɔ kɛyashi ŋwɛi yɛ elamɔ lɛ mli. No sɛɛ lɛ, enu ni Nyɔŋmɔ bɔfo ko miifã ni afo tso lɛ. Kɛ̃lɛ, Nyɔŋmɔ kɛɛ ashi etsoku lɛ yɛ shikpɔŋ. Ni kɛ́ “bei kpawo” ho lɛ, tso lɛ baasaa atsɛ̃ ekoŋŋ. * Shishijee lɛ, gbalɛ nɛɛ kɔ Maŋtsɛ Nebukadnezar diɛŋtsɛ he. Eyɛ mli akɛ no mli lɛ eji maŋtsɛ ko ni ale lɛ waa moŋ—tamɔ tso ni kwɔ kɛyashi ŋwɛi lɛ pɛpɛɛpɛ—shi afo lɛ afɔ̃ shi “bei kpawo.” Ani okaiɔ nɔ ni ba?

Jon: Dabi, mikaiii.

Cameron: Yoo, naagba bɛ he. Biblia lɛ tsɔɔ akɛ Nebukadnezar ye sɛkɛ afii kpawo. Yɛ nakai beaŋ lɛ, enyɛɛɛ eye nɔ akɛ maŋtsɛ. Shi be ni bei kpawo lɛ ba naagbee lɛ, Nebukadnezar hiɛ tserɛ lɛ, ni ebɔi nɔyeli ekoŋŋ. *

Jon: OK, kɛbashi bianɛ lɛ, minu nɔ ni owie lɛ fɛɛ shishi. Shi mɛni nɔ ni owie nɛɛ fɛɛ kɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kɛ afi 1914 lɛ he?

Cameron: Kɛ́ mawie he kuku lɛ, gbalɛ nɛɛ yɛ mlibaa enyɔ. Eba mli klɛŋklɛŋ be ni afo Maŋtsɛ Nebukadnezar nɔyeli lɛ mli lɛ. Mlibaa ni ji enyɔ lɛ kɔɔ be ko ni afo Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ mli lɛ he. No hewɔ lɛ, mlibaa ni ji enyɔ nɛɛ ji nɔ ni kɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ.

Jon: Te ofee tɛŋŋ ole akɛ gbalɛ lɛ mlibaa ni ji enyɔ lɛ kɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ?

Cameron: Nɔ kome ji akɛ, wɔnaa odaseyeli ko yɛ gbalɛ lɛ diɛŋtsɛ mli. Daniel 4:17 lɛ tsɔɔ mli ákɛ, akɛ gbalɛ lɛ hã “bɔ ni afee ní hiɛkãalɔi ale akɛ, mɔ ni yɔɔ ŋwɛi shɔŋŋ lɛ yɛ hewalɛ yɛ gbɔmɛi amaŋtsɛyeli nɔ, ni eŋɔhãa mɔ fɛɛ mɔ ní esumɔɔ.” Ani okadi wiemɔ ni ji “gbɔmɛi amaŋtsɛyeli” lɛ?

Jon: Hɛɛ, ewie akɛ “mɔ ni yɔɔ ŋwɛi shɔŋŋ lɛ yɛ hewalɛ yɛ gbɔmɛi amaŋtsɛyeli nɔ.”

Cameron: Nakai. Shi kɛ́ okwɛ lɛ, namɔ ji “mɔ ni yɔɔ ŋwɛi shɔŋŋ lɛ”?

Jon: Efeɔ mi akɛ Nyɔŋmɔ he awieɔ lɛ.

Cameron: Nakai pɛpɛɛpɛ. No hewɔ lɛ, enɛ hãa wɔleɔ akɛ jeee Nebukadnezar pɛ he gbalɛ nɛɛ kɔɔ. Ekɔɔ “gbɔmɛi amaŋtsɛyeli”—ni ji Nyɔŋmɔ nɔyeli ni baaye adesai anɔ lɛ hu he. Ni nilee yɛ enɛ mli, ejaakɛ gbalɛ lɛ diɛŋtsɛ tsɔɔ nakai.

Jon: Te otsɔɔ tɛŋŋ?

SANE TITRI NI WOLO LƐ WIEƆ HE

Cameron: Biblia mli wolo ni ji Daniel lɛ wieɔ sane kome nɛɛ nɔŋŋ he shii abɔ. Efɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli ni abaato shishi ni e-Bi Yesu baaye nɔ lɛ he wiemɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ hã wɔgbele wɔ-Biblia lɛ kɛya sɛɛ fioo. Ofainɛ ni okane Daniel 2:44 lɛ.

Jon: Yoo. Ekɛɔ akɛ: “Nɛkɛ maŋtsɛmɛi nɛɛ ayinɔ lɛ Nyɔŋmɔ ní yɔɔ ŋwɛi lɛ aaatee maŋtsɛyeli  ko shi ama shi ni efiteŋ dɔŋŋ kɛaatee naanɔ, ni ashiŋ maŋtsɛyeli nɛɛ ahaŋ maŋ kroko; eeejwara maŋtsɛyelii nɛɛ fɛɛ wɔtsɔwɔtsɔ, ni eeekpata amɛhiɛ, shi lɛ diɛŋtsɛ lɛ eeedamɔ shi kɛaatee naanɔ.”

Cameron: Oyiwaladɔŋŋ. Ani osusuɔ akɛ kuku nɛɛ kɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he?

Jon: Hmm. Efeee mi.

Cameron: Ojogbaŋŋ, kadimɔ akɛ ekɛɔ akɛ Maŋtsɛyeli nɛɛ ‘aaadamɔ shi kɛaatee naanɔ.’ Enɛ ji anɔkwale yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he, shi wɔnyɛŋ wɔwie nakai yɛ adesa nɔyeli ko nɔyeli ko he, aloo?

Jon: Dabi, efeee mi nakai.

Cameron: Naa gbalɛ kroko ni yɔɔ Daniel wolo lɛ mli ni kɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he. Eyɛ Daniel 7:13, 14 lɛ. Ewie yɛ wɔsɛɛ nɔyelɔ ko he akɛ: ‘Ahã lɛ nɔyeli kɛ anunyam kɛ maŋtsɛyeli, koni majimaji kɛ asafoi kɛ wiemɔi lɛ fɛɛ asɔmɔ lɛ, enɔyeli lɛ naanɔ nɔyeli ní hoŋ eyaŋ ni, ni emaŋtsɛyeli lɛ nɔ ni fiteŋ ni.’ Ani nɔ ko yɛ gbalɛ nɛɛ mli ni onu momo?

Jon: Etsĩ maŋtsɛyeli tã.

Cameron: Obɔ mɔdɛŋ waa. Ni jeee maŋtsɛyeli pɛ tã etsĩ. Kadimɔ akɛ ewie akɛ Maŋtsɛyeli nɛɛ baaye “majimaji kɛ asafoi, kɛ wiemɔi” fɛɛ anɔ. Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, Maŋtsɛyeli nɛɛ baaye shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ.

Jon: No mli lɛ, milé kwraa akɛ enɛ ji nɔ ni ŋmalɛ lɛ tsɔɔ, shi nɔ ni owieɔ lɛ ja. Nɔ ni otsɔɔ lɛ, nakai pɛpɛɛpɛ ni.

Cameron: Agbɛnɛ hu, kadimɔ nɔ kroko ni gbalɛ lɛ kɛɛ: “Enɔyeli lɛ naanɔ nɔyeli ní hoŋ eyaŋ ni, ni emaŋtsɛyeli lɛ nɔ ni fiteŋ ni.” Etamɔ gbalɛ ni wɔkane bianɛ nɔŋŋ ni yɔɔ Daniel 2:44 lɛ pɛpɛɛpɛ, aloo jeee nakai?

Jon: Hɛɛ, etamɔ no pɛpɛɛpɛ.

Cameron: Amrɔ nɛɛ hã wɔkɛ be fioo ko atĩ sane ni wɔgba lɛ mli ekoŋŋ. Akɛ gbalɛ ni yɔɔ Daniel yitso 4 lɛ hã bɔ ni afee ní mɛi ale akɛ, “mɔ ni yɔɔ ŋwɛi shɔŋŋ lɛ yɛ hewalɛ yɛ gbɔmɛi amaŋtsɛyeli nɔ.” Wiemɔi nɛɛ tsɔɔ akɛ gbalɛ lɛ yɛ mlibaa yɛ gbɛ ni da kwraa nɔ fe bɔ ni eba mli yɛ Nebukadnezar gbɛfaŋ lɛ. Ni wɔnaa gbalɛi babaoo ni kɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli ni e-Bi lɛ baaye nɔ lɛ he sane yɛ Daniel wolo lɛ mli fɛɛ. Kɛ́ okwɛ lɛ, ani nilee yɛ mli akɛ wɔɔmu sane naa akɛ gbalɛ nɛɛ ni yɔɔ Daniel yitso 4 lɛ kɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ hu he?

Jon: Hɛɛ, nilee yɛ mli. Shi loloolo lɛ minaaa bɔ ni ekɔɔ afi 1914 lɛ he.

“BEI KPAWO AAAHO EYI”

Cameron: Bo lɛ, hã wɔsaa wɔsusu Maŋtsɛ Nebukadnezar he ekoŋŋ. Yɛ gbalɛ lɛ klɛŋklɛŋ mlibaa lɛ mli lɛ, tso lɛ damɔ shi kɛhã lɛ. Afo enɔyeli lɛ mli be ni afo tso lɛ ní ahã ekã shi bei kpawo lɛ—ni ji be ni eye sɛkɛ kɛyashi be ko lɛ. Nakai be kpawo lɛ ba naagbee be ni Nebukadnezar hiɛ tserɛ lɛ kɛjɛ esɛkɛyeli lɛ mli, ni ebɔi nɔyeli ekoŋŋ lɛ. Yɛ gbalɛ lɛ mlibaa ni ji enyɔ lɛ mli lɛ, abaafo Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ mli be ko—shi no etsɔɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ efeee enii jogbaŋŋ.

Jon: Te otsɔɔ tɛŋŋ?

Cameron: Yɛ Biblia beaŋ lɛ, awie Israelbii ni ye nɔ yɛ Yerusalem lɛ ahe akɛ amɛta “Yehowa sɛ̃i” lɛ nɔ. * Amɛdamɔ Nyɔŋmɔ najiaŋ kɛye ewebii lɛ anɔ. No hewɔ lɛ, nakai maŋtsɛmɛi lɛ anɔyeli lɛ damɔ shi kɛhã Nyɔŋmɔ nɔyeli. Kɛ̃lɛ, be ni be  shwie mli lɛ, maŋtsɛmɛi nɛɛ babaoo efeee toiboo amɛhãaa Nyɔŋmɔ, ni amɛshishibii lɛ ateŋ mɛi pii hu nyiɛ amɛnɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ. Akɛni Israelbii lɛ gbo Nyɔŋmɔ nɔ toi hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ ŋmɛ gbɛ ni Babilonbii lɛ babutu amɛ yɛ afi 607 D.Ŋ.B. Kɛjɛ nakai beaŋ kɛbaa fɛɛ lɛ, maŋtsɛmɛi ni ye nɔ yɛ Yerusalem lɛ damɔɔɔ Yehowa najiaŋ dɔŋŋ. Yɛ shishinumɔ nɛɛ naa lɛ, afo Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ mli. Ofainɛ, bɛ ooja nɔ ni miwieɔ lɛ sɛɛ mɔ?

Jon: Hɛɛ, miinu shishi.

Cameron: No hewɔ lɛ, afi 607 D.Ŋ.B. lɛ ji bei kpawo lɛ, loo be ni akɛfo Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ mli lɛ shishijee. Kɛ́ bei kpawo lɛ ba naagbee lɛ, Nyɔŋmɔ baawo maŋtsɛ hee ní edamɔ enajiaŋ eye nɔ—shi mɔ nɛɛ baaye nɔ yɛ ŋwɛi. Nakai beaŋ ji be ni gbalɛi krokomɛi ni wɔkaneɔ yɛ Daniel wolo lɛ mli lɛ baaba mli. No hewɔ lɛ, sanebimɔ ni he hiaa waa ji: Mɛɛ be bei kpawo lɛ ba naagbee? Kɛ́ wɔbaanyɛ wɔhã nakai sanebimɔ lɛ hetoo lɛ, no lɛ wɔbaana be ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ bɔi nɔyeli.

Jon: Oo, mina. Hã makwɛ—bei kpawo lɛ ba naagbee yɛ afi 1914 lɛ mli?

Cameron: Nakai pɛpɛɛpɛ! Obɔ mɔdɛŋ waa.

Jon: Shi te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ nakai eji lɛ?

Cameron: Ojogbaŋŋ, be ni Yesu shiɛɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, etsɔɔ akɛ bei kpawo lɛ nako aba naagbee. * No hewɔ lɛ, be kpalaŋŋ baashwie mli dã. Bei kpawo lɛ je shishi afii ohai abɔ dani Yesu ba shikpɔŋ lɛ nɔ, ni eba naagbee yɛ bei komɛi asɛɛ, be ni eku esɛɛ etee ŋwɛi lɛ. Kaimɔ hu akɛ gbalɛi ni yɔɔ Daniel wolo lɛ mli lɛ efeŋ faŋŋ kɛyashi “naagbee be lɛ.” * Miishɛɛ sane ji akɛ, yɛ afi 1800 afii lɛ naagbee gbɛ lɛ, Biblia kaselɔi komɛi ni miitao amɛle anɔkwale lɛ pɛi gbalɛ nɛɛ kɛ gbalɛi krokomɛi amli fitsofitso. Amɛyɔse akɛ bei kpawo lɛ baaba naagbee yɛ afi 1914 lɛ mli. Ni nibii wuji ni etee nɔ yɛ je lɛŋ kɛjɛ nakai beaŋ kɛbaa nɛɛ maa nɔ mi akɛ afi 1914 lɛ ji afi nɔ ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ bɔi nɔyeli yɛ ŋwɛi. Nakai afi lɛ ji afi nɔ ni je lɛ bote enaagbee gbii lɛ amli. Amrɔ nɛɛ, mile akɛ enɛ ji sane hee ko ni onu ni obaanyɛ osusu he . . .

Jon: Miida bo shi waa. Mabɔ mɔdɛŋ makane sane nɛɛ ekoŋŋ, bɔ ni afee ni manyɛ manu shishi jogbaŋŋ.

Cameron: Kaaye otsui. Mi hu ehe mi be dani minyɛ minu gbalɛi nɛɛ kɛ amɛmlibaa lɛ ashishi jogbaŋŋ. Shi miheɔ miyeɔ akɛ, sane ni wɔgba nɛɛ eye ebua bo ni ona akɛ nibii ni Yehowa Odasefoi heɔ yeɔ yɛ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ damɔ Biblia lɛ nɔ.

Jon: Nakai pɛpɛɛpɛ. Minyaa bɔ ni nyɛhãa nibii ni nyɛheɔ nyɛyeɔ lɛ damɔɔ Biblia lɛ nɔ lɛ he waa.

Cameron: Ni mina akɛ bo hu osumɔɔ nakai. Taakɛ miwie kɛtsɔ hiɛ lɛ, enɛ ji sane hee ko kɛhã bo, wɔbaatsa nɔ kɛfee. Ekã shi faŋŋ akɛ oyɛ sanebimɔi krokomɛi. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔna akɛ bei kpawo lɛ kɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he, ni akɛ bei kpawo lɛ je shishi yɛ afi 607 D.Ŋ.B. Shi te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ afi 1914 lɛ ji afi tuuntu nɔ ni bei kpawo nɛɛ ba naagbee lɛ? *

Jon: Hɛɛ, miisusu he.

Cameron: Biblia lɛ diɛŋtsɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnaa bei kpawo lɛ sɛɛkɛlɛ. Ani obaasumɔ ni wɔsusu nakai sane lɛ he be kroko kɛ́ miba? *

Jon: Manya he waa.

Ani oyɛ Biblia mli sanebimɔ pɔtɛɛ ko ni oyiŋ etɛ̃ɛɛ bo yɛ he? Ani obaasumɔ ni ole nibii komɛi ni Yehowa Odasefoi heɔ yeɔ loo amɛjamɔŋ nifeemɔi komɛi ahe saji babaoo? Kɛ́ nakai lɛ, kaashashao shi akɛ obaabi Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ ko. Ebaaŋɔɔ Odasefonyo lɛ naa akɛ ekɛ bo baasusu saji ni tamɔ nakai lɛ ahe.

^ kk. 5 Yehowa Odasefoi tsɔɔ Biblia lɛ ni amɛkɛ mɛi kaseɔ ni aheee nɔ ko lɛ nɔ amɛkɛ mɛi gbaa Biblia lɛ mli sane kɛjɛɔ sane kome nɔ kɛyaa sane kroko nɔ.

^ kk. 63 Yesu wie yɛ egbalɛ ko ni kɔɔ naagbee gbii lɛ he lɛ mli akɛ: “Jeŋmaji lɛ aaanaanaa Yerusalem [ni damɔ shi kɛhã Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ] nɔ kɛyashi beyinɔ ni jeŋmaji abe lɛ aaashɛ.” (Luka 21:24) No hewɔ lɛ, Yesu beaŋ fɛɛ lɛ, afo Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ mli, ni ebaakã he nakai aahu kɛyahi naagbee bei lɛ amli.

^ kk. 67 Kwɛmɔ saji krokomɛi ni fata he ni ji, “Afi 1914—Afi ko ni Sa Kadimɔ yɛ Biblia Gbalɛ Mli” ni yɔɔ Mɛni Biblia Lɛ Tsɔɔ Diɛŋtsɛ? wolo lɛ mli lɛ.

^ kk. 69 Yɛ sane ni wɔsusu he nɛɛ ekroko ni baaje kpo yɛ enɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, abaawie Biblia mli ŋmalɛi komɛi ni tsɔɔ bei kpawo lɛ sɛɛkɛlɛ lɛ ahe.