Biblia Lɛ—Mɛni Hewɔ Ayɔɔ Pii Nɛkɛ?
Ŋmɛnɛ lɛ, mɛni hewɔ ayɔɔ Biblia shishitsɔɔmɔi pii nɛkɛ? Ani osusuɔ akɛ shishitsɔɔmɔi hei baanyɛ awa bo ni onu Biblia lɛ shishi aloo amɛfeŋ nakai? Kɛ́ oná ole mɛi ni tsɔɔ Bibliai nɛɛ ashishi kɛ nɔ hewɔ ni amɛtsɔɔ shishi lɛ, ebaaye ebua bo ni okpɛ oyiŋ jogbaŋŋ yɛ nɔ ni obaahala lɛ he.
Shi klɛŋklɛŋ lɛ, hã wɔkwɛ mɛi ni ŋma Biblia lɛ, kɛ be ni amɛŋma.
NAMƐI ŊMA BIBLIA LƐ?
Aja Biblia lɛ mli awo fãi enyɔ amli. Klɛŋklɛŋ fã lɛ hiɛ woji 39, ni “Nyɔŋmɔ wiemɔi krɔŋkrɔŋi” yɛ mli. (Romabii 3:2) Nyɔŋmɔ kɛ emumɔ lɛ tsirɛ hii anɔkwafoi komɛi ni amɛkɛ be kplaŋŋ ŋmala woji nɛɛ amɛshwie shi. Ehe amɛ aaafee afii 1,100—kɛjɛ afi 1513 D.Ŋ.B. kɛyashi aaafee afi 443 D.Ŋ.B. sɛɛ. Amɛŋma tsiimɔ yɛ Hebri mli, no hewɔ lɛ, atsɛɔ Biblia lɛ fã nɛɛ akɛ Hebri Ŋmalɛ, loo Kpaŋmɔ Momo.
Fã ni ji enyɔ lɛ hiɛ woji 27, ni no hu “Nyɔŋmɔ wiemɔ” ni. (1 Tesalonikabii 2:13) Nyɔŋmɔ kɛ emumɔ lɛ tsirɛ Yesu Kristo kaselɔi anɔkwafoi ni amɛŋmala woji nɛɛ. Shi enɛ heee be kplaŋŋ. Ehe aaafee afii 60—kɛjɛ aaafee afi 41 Ŋ.B. kɛyashi afi 98 Ŋ.B. Amɛŋma tsiimɔ yɛ Greek mli, no hewɔ lɛ, atsɛɔ Biblia lɛ fã nɛɛ akɛ Kristofoi A-Greek Ŋmalɛ, loo Kpaŋmɔ Hee.
Woji 66 nɛɛ fɛɛ feɔ Biblia muu lɛ, ni ji sane ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ kɛhã adesai lɛ. Shi mɛni hewɔ ehe bahia ni atsɔɔ Biblia lɛ shishi lɛ? Naa yiŋtoi titrii etɛ komɛi.
-
Koni mɛi anyɛ akane Biblia lɛ yɛ amɛmaŋ wiemɔ mli.
-
Koni ajaje tɔmɔi ni mɛi ni kwɛ Biblia lɛ nɔ amɛŋma eko lɛ tɔ̃ lɛ.
-
Koni akɛ wiemɔi ni mɛi wieɔ lɛ aye wiemɔi ni egbo lɛ anajiaŋ.
Kwɛmɔ bɔ ni akɛ otii nɛɛ tsu nii yɛ mra beiaŋ shishitsɔɔmɔi enyɔ komɛi amli.
GREEK SEPTUAJINT
Aaafee afii 300 dani afɔ Yesu lɛ, Yudafoi woloŋlelɔi komɛi tsɔɔ Hebri Ŋmalɛ lɛ shishi kɛtee wiemɔ kroko mli—no ji Greek. Abale shishitsɔɔmɔ nɛɛ akɛ Greek Septuajint. Mɛni hewɔ afee shishitsɔɔmɔ nɛɛ? Koni eye ebua Yudafoi babaoo ni no mli lɛ amɛwieɔ Greek moŋ fe Hebri lɛ, ni amɛya nɔ amɛhi shi yɛ ‘amɛŋmalɛi krɔŋkrɔŋi’ lɛ anaa.—2 Timoteo 3:15.
Agbɛnɛ hu, Septuajint lɛ ye ebua mɛi akpekpei abɔ ni jeee Yudafoi ni wieɔ Greek lɛ, koni amɛle nɔ ni Biblia lɛ tsɔɔ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Woloŋlelɔ Kpanaa W. F. Howard wie akɛ: “Kɛjɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ teŋgbɛ lɛ, no batsɔ Biblia ni Kristofoi kɛtsuɔ nii, ni amɛsane kpakpa jajelɔi lɛ yaa kpeehei srɔtoi amɛyatsɔɔ nii, ni ‘amɛtsɛɔ ŋmalɛi ayisɛɛ kɛtsɔɔ akɛ Kristo ji Mesia lɛ.’” (Bɔfoi 17:3, 4; 20:20) Biblia he nilelɔ ko ni atsɛɔ lɛ F. F. Bruce lɛ tsɔɔ mli akɛ, enɛ ji yiŋtoo kome hewɔ ni Yudafoi babaoo “kɛ Septuajint lɛ kpa nitsumɔ” yɛ be kukuoo sɛɛ lɛ.
Kɛ́ Yesu kaselɔi lɛ anine shɛ Kristofoi A-Greek Ŋmalɛ lɛ mli woji lɛ eko nɔ lɛ, amɛkɛfataa Septuajint lɛ ni akwɛ Hebri Ŋmalɛ lɛ nɔ atsɔɔ shishi lɛ he, ni amɛfee nakai aahu kɛyashi aná Biblia muu ni wɔhiɛ ŋmɛnɛ lɛ.
LATIN VULGATE LƐ
Be ni aŋma Biblia lɛ agbe naa lɛ sɛɛ aaafee afii 300 lɛ, jamɔ he nilelɔ ko ni atsɛɔ lɛ Jerome lɛ tsɔɔ shishi kɛtee Latin mli, ni abale no akɛ Latin Vulgate. No mli lɛ, ayɛ Latin shishitsɔɔmɔi srɔtoi momo. No hewɔ lɛ, mɛni hewɔ ehe bahia ni aná Latin shishitsɔɔmɔ kroko lɛ? The International Standard Bible Encyclopedia lɛ tsɔɔ mli akɛ, Jerome fee nakai, ejaakɛ eetao ejaje “nibii ni atsɔɔɔ shishi jogbaŋŋ, tɔmɔi ni yɔɔ faŋŋ, nibii komɛi ni he ehiaaa ni akɛfata he, kɛ nibii ni ajie yɛ mli lɛ.”
Jerome jaje tɔmɔi nɛɛ pii. Shi sɛɛ mli lɛ, sɔlemɔ lɛ hiɛnyiɛlɔi lɛ ye mɛi awui waa diɛŋtsɛ! Amɛkɛɛ Latin Vulgate lɛ pɛ ji Biblia shishitsɔɔmɔ ni akpɛlɛɔ nɔ, ni amɛfee nakai afii ohai abɔ! Nɔ najiaŋ ni Vulgate lɛ baaye abua mɛi ni amɛnu Biblia lɛ shishi lɛ, no moŋ hãaa amɛnu shishi, ejaakɛ sɛɛ mli lɛ, mɛi pii nuuu Latin dɔŋŋ.
ANÁ SHISHITSƆƆMƆI HEI PII
Yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ, aná Biblia shishitsɔɔmɔi srɔtoi. Amɛteŋ ekome ni ale waa ji Siriak Peshitta lɛ, ni afee Biblia nɛɛ aaafee afi 400 Ŋ.B. Shi kɛjɛ afi 1300 Ŋ.B. kɛbaa lɛ, mɛi bɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaatsɔɔ Ŋmalɛ lɛ shishi kɛya wiemɔi ni mɛi pii wieɔ lɛ amli.
Be ni eshwɛ fioo ni afi 1400 Ŋ.B. baashɛ lɛ, Englandnyo ko ni atsɛɔ lɛ John Wycliffe lɛ je nitsumɔ ko ni baahã mɛi akane Biblia lɛ yɛ wiemɔ ni amɛnuɔ shishi lɛ mli lɛ shishi. Etsɔɔ Biblia lɛ shishi kɛtee Blɔfo, ni ji wiemɔ ni emaŋbii lɛ nuɔ shishi lɛ mli. No sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, nuu ko hu ni atsɛɔ lɛ Johannes Gutenberg lɛ fee tsɔne ko ni akɛprintiɔ woji, ni no hã Biblia he nilelɔi nyɛ amɛfee Biblia shishitsɔɔmɔi hei yɛ wiemɔi ni awieɔ yɛ Yuropa fɛɛ yɛ nakai beiaŋ lɛ amli, ni amɛjara.
Be ni afee shishitsɔɔmɔi pii yɛ Blɔfo mli lɛ, mɛi komɛi wie akɛ ehe ehiaaa ni afee shishitsɔɔmɔi pii yɛ wiemɔ kome too lɛ nɔŋŋ mli. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, England jamɔŋ hiɛnyiɛlɔ ko ni hi shi yɛ afi 1700 Ŋ.B. afii lɛ amli ni atsɛɔ lɛ John Lewis lɛ wie akɛ: “Wiemɔ tsakeɔ, ni be shɛɔ ni anuuu wiemɔ ko shishi dɔŋŋ. No hewɔ lɛ, ehe miihia ni akwɛ blema Shishitsɔɔmɔi lɛ amli ekoŋŋ, ní akɛ Wiemɔi ni mɛi baanu shishi ŋmɛnɛ lɛ atsu nii yɛ mli.”
Ŋmɛnɛ lɛ, Biblia he nilelɔi baanyɛ apɛi shishitsɔɔmɔi memeji amli jogbaŋŋ fe be ko ni eho. Amɛnuɔ blema wiemɔi ni aŋmala Biblia lɛ yɛ mli lɛ ashishi jogbaŋŋ fe tsutsu lɛ. Nyɛsɛɛ nɛɛ hu lɛ, ana blema Bibliai komɛi ni akɛ niji ŋmala. Bibliai nɛɛ ahe hiaa waa, ejaakɛ amɛhãa Biblia he nilelɔi naa wiemɔi diɛŋtsɛ ni yɔɔ ŋmalɛi ni aŋmala klɛŋklɛŋ kwraa lɛ amli.
No hewɔ lɛ, ehi waa akɛ abaaná Biblia shishitsɔɔmɔi hei. Anɔkwa, esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ yɛ shishitsɔɔmɔi lɛ ekomɛi ahe. * Shi kɛ́ mɛi ni tsɔɔ shishi lɛ sumɔɔ Nyɔŋmɔ waa, ni no tsirɛ amɛ ni amɛtsɔɔ shishi lɛ, wɔbaanyɛ wɔná amɛnitsumɔ lɛ he sɛɛ diɛŋtsɛ.
^ kk. 24 Kwɛmɔ sane ni je kpo yɛ May 1, 2008, Buu-Mɔɔ lɛ mli ni yitso ji, “Te Ooofee Tɛŋŋ Ohala Biblia Shishitsɔɔmɔ Ni Hi Jogbaŋŋ Lɛ?”