Ani Ole?
Te fee tɛŋŋ ni abaná kpeehei?
GREEK wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “kpeehe” lɛ shishitsɔɔmɔ ŋmiiŋmi ji, “naabuamɔ” loo “gwabɔɔ.” Gbɛ́i nɛɛ sa jogbaŋŋ, ejaakɛ kɛjɛ blema tɔ̃ɔ lɛ, Yudafoi kpeɔ loo amɛbuaa amɛhe naa yɛ kpeehei koni atsɔɔ amɛ nii ni amɛjá Nyɔŋmɔ. Ajeko gbɛ atsĩko kpeehei atã yɛ Hebri Ŋmalɛ lɛ mli, shi wɔbaanyɛ wɔdamɔ bɔ ni awie amɛhe ahã yɛ Kristofoi A-Greek Ŋmalɛ lɛ mli lɛ nɔ wɔmu sane naa akɛ, be ni shɛɔ afi 1 Ŋ.B. lɛ, kpeehei yɛ momo.
Biblia he nilelɔi pii kɛɔ akɛ Yudafoi lɛ kɛ kpeehei bɔi nitsumɔ be ni amɛyɔɔ nomŋɔɔ mli yɛ Babilon lɛ. Niiamlitaomɔ wolo ko (Encyclopaedia Judaica) wie akɛ: “Be ni aŋɔ amɛ [ni ji Yudafoi lɛ] nom, ni amɛbɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛshikpɔŋ lɛ nɔ, ni agbɛnɛ hu amɛbɛ Sɔlemɔ Shĩa ko ni amɛbaanyɛ amɛya dɔŋŋ lɛ, amɛkpe yɛ be kɛ beiaŋ, ekolɛ yɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ nɔ, koni amɛkane Ŋmalɛ lɛ ni amɛwowoo amɛhe hewalɛ.” Ekã shi faŋŋ akɛ, be ni Yudafoi lɛ jɛ nomŋɔɔ lɛ mli amɛba lɛ, amɛtee nɔ amɛkpe koni amɛsɔle ni amɛkane Ŋmalɛ lɛ, ni amɛto kpeehei ashishi yɛ he fɛɛ he ni amɛyɔɔ.
Be ni shɛɔ afi 1 Ŋ.B. lɛ, kpeehe lɛ ebatsɔ he titri ni Yudafoi ni yɔɔ kpokpai ni kamɔ Mediterenia Ŋshɔ lɛ hewɔ, maji ni bɛŋkɛ Israel, kɛ Israel maŋ lɛ diɛŋtsɛ mli lɛ kpeɔ yɛ koni amɛjá Nyɔŋmɔ ni amɛfee nibii krokomɛi. Nilelɔ Kpanaa Lee Levine ni tsuɔ nii yɛ Hebrew University ni yɔɔ Jerusalem lɛ wie akɛ: “Amɛkase nii yɛ [kpeehe lɛ], amɛye nii yɛ jɛmɛ yɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ kɛ gbii juji krokomɛi anɔ, amɛye sane yɛ jɛmɛ, amɛkɛ oniai ni maŋbii lɛ tsu lɛ to jɛmɛ, ni amɛkpe yɛ jɛmɛ koni amɛsusu maŋkwramɔ kɛ maŋ saji ahe.” Shi ewie kɛfata he akɛ: “Kɛ̃lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ, nɔ titri hewɔ ni amɛtee jɛmɛ ji, koni amɛyajá Nyɔŋmɔ.” No hewɔ lɛ, ebɛ naakpɛɛ kwraa akɛ be ni Yesu yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, efɔɔ kpeehei yaa, ni kɛ́ etee lɛ, etsɔɔ mɛi ni ekpe yɛ jɛmɛ lɛ nii, ehãa amɛ gbɛtsɔɔmɔi, ni ewoɔ amɛ hewalɛ. (Mar. 1:21; 6:2; Luka 4:16) Be ni ato Kristofoi asafo lɛ shishi lɛ, bɔfo Paulo hu shiɛ waa yɛ kpeehei. Akɛni mɛi ni baa kpeehei lɛ sumɔɔ Nyɔŋmɔ hewɔ lɛ, kɛ́ Paulo tee maŋ ko mli lɛ, he klɛŋklɛŋ ni bei pii lɛ eyaa eyashiɛɔ yɛ ji amɛkpeehe lɛ.—Bɔf. 17:1, 2; 18:4.