Mɛni Hewɔ Akpãtã Yuropa Yudafoi Babaoo Ahiɛ Yɛ Jeŋ Ta II Mli Lɛ? Mɛni Hewɔ Nyɔŋmɔ Etsĩii Naa Koni Ekaba?
Mɛi babaoo ni biɔ sane nɛɛ ateŋ mɛi pii asuɔlɔi egboi, ni jeee sanebimɔ nɛɛ hetoo kɛkɛ amɛtaoɔ shi amɛmiitao ni ashɛje amɛmii hu. Mɛi krokomɛi naa Yudafoi ashishi ni abule nɛɛ akɛ efɔŋ ni fe fɛɛ ni gbɔmɔ ko efee, ni no ehã ewa kɛhã amɛ akɛ amɛbaahe amɛye akɛ Nyɔŋmɔ yɛ.
Susumɔi ni ejaaa ni mɛi hiɛ yɛ Nyɔŋmɔ kɛ Yudafoi ni akpãtã amɛ hiɛ lɛ he
Anɔkwa sane: Mɛi ni yɔɔ hemɔkɛyeli ni mli wa po ebi nɔ hewɔ ni Nyɔŋmɔ ŋmɛɔ efɔŋfeemɔ gbɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, gbalɔ Habakuk bi Nyɔŋmɔ akɛ: “Mɛni hewɔ oŋmɛ gbɛ ni awuiyeli, mlatɔmɔi, efɔŋfeemɔi kɛ yiwalɛ nifeemɔi egbɛ eshwã he fɛɛ he nɛkɛ?” (Habakuk 1:3, Contemporary English Version) Nyɔŋmɔ kãaa Habakuk hiɛ yɛ sane ni ebi nɛɛ hewɔ, moŋ lɛ ehã aŋmala awo Biblia lɛ mli koni mɔ fɛɛ mɔ akane.
Anɔkwa sane: Nyɔŋmɔ miihi efɔŋfeemɔ kɛ piŋmɔi ni jɛɔ mli kɛbaa lɛ. (Abɛi 6:16-19) Yɛ Noa gbii lɛ amli lɛ, “Yehowa werɛ ho ehe waa” yɛ bɔ ni efɔŋfeemɔ fa babaoo yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ hewɔ. (1 Mose 6:5, 6) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ nakai nɔŋŋ ni Yudafoi babaoo ahiɛ ni akpãtã lɛ dɔ Nyɔŋmɔ waa.—Maleaki 3:6.
Anɔkwa sane: Nyɔŋmɔ ŋmɛ gbɛ ni Romabii lɛ kpãtã Yerusalem hiɛ yɛ afi 70 Ŋ.B. (Mateo 23:37–24:2) Kɛjɛ no nɔ kɛbaa nɛɛ, Nyɔŋmɔ halaaa maŋ pɔtɛɛ ko akɛ amɛ ebaajɔɔ loo ebaagbala amɛtoi. Yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ, “Srɔto ko bɛ Yudafoi kɛ Jeŋmajiaŋbii ateŋ.”—Romabii 10:12, Good News Translation.
Anɔkwa sane: Eyɛ mli akɛ jeee Nyɔŋmɔ ni hãa wɔpiŋɔ moŋ, shi bei komɛi lɛ eŋmɛɔ piŋmɔ gbɛ be kukuoo.—Yakobo 1:13; 5:11.
Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ ŋmɛ gbɛ ni akpãtã Yudafoi lɛ ahiɛ lɛ?
Yiŋtoo hewɔ ni Nyɔŋmɔ eŋmɛ gbɛ ni gbɔmɛi naa nɔ lɛ, nakai yiŋtoo kome too lɛ nɔŋŋ hewɔ ni eŋmɛ gbɛ ni akpãtã Yudafoi lɛ ahiɛ lɛ, ni no ji: koni akɛtao saji komɛi ni atee amɛ shi afii babaoo nɛɛ anaa. Biblia lɛ efee lɛ faŋŋ akɛ, amrɔ nɛɛ Abonsam ji mɔ ni yeɔ je lɛ nɔ, jeee Nyɔŋmɔ. (Luka 4:1, 2, 6; Yohane 12:31) Anɔkwa saji enyɔ komɛi ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ baanyɛ aye abua wɔ, koni wɔna nɔ hewɔ ni Nyɔŋmɔ ŋmɛ gbɛ ni akpãtã Yudafoi lɛ ahiɛ lɛ.
Nyɔŋmɔ bɔ gbɔmɔ ni ehã lɛ hegbɛ koni lɛ diɛŋtsɛ ekpɛ eyiŋ. Nyɔŋmɔ hã klɛŋklɛŋ adesai enyɔ, ni ji Adam kɛ Hawa le nɔ ni ekpaa gbɛ kɛjɛɔ amɛdɛŋ, shi enyɛɛɛ amɛ nɔ doo akɛ amɛye nɔ ni ekɛɛ amɛ lɛ nɔ. Amɛ hala akɛ amɛbaakpɛ amɛyiŋ yɛ nɔ ni ja kɛ nɔ ni ejaaa he, ni yiŋ gbonyo ni amɛkpɛ lɛ kɛ yiŋ gbohii krokomɛi ni adesai etee nɔ ekpɛ kɛbashi amrɔ nɛɛ, ji nɔ ni kɛ naagbai fɛɛ ni wɔkɛkpeɔ ŋmɛnɛ lɛ eba lɛ. (1 Mose 2:17; 3:6; Romabii 5:12) Etamɔ nɔ ni wolo ko ni ji Statement of Principles of Conservative Judaism lɛ wie lɛ nɔŋŋ, ekɛɛ akɛ: “Amanehului ni wɔnaa ŋmɛnɛ lɛ ateŋ babaoo jɛ bɔ ni wɔkɛ hegbɛ ni akɛhã wɔ akɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔkpɛ wɔyiŋ yɛ saji ahe lɛ eyatsuuu nii jogbaŋŋ lɛ hewɔ.” Nɔ najiaŋ ni Nyɔŋmɔ baahe hegbɛ ni ekɛhã wɔ akɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔkpɛ wɔyiŋ yɛ saji lɛ ahe lɛ yɛ wɔdɛŋ lɛ, ehã wɔbe ni wɔ diɛŋtsɛ wɔbɔ mɔdɛŋ wɔtsu wɔsaji ahe nii ni ehe bɛ mli.
Nyɔŋmɔ baanyɛ ejaje nibii fɛɛ ni hiɛkpãtãmɔ nɛɛ kɛba lɛ, ni ebaafee hu. Nyɔŋmɔ ewo shi akɛ ebaatee mɛi akpekpei abɔ ni egboi lɛ ashi kɛba wala mli, ni Yuropa Yudafoi ni akpãta amɛhiɛ lɛ hu fata he. Agbɛnɛ hu, yiwalɛ gbɛi anɔ ni atsɔ agbe Yudafoi lɛ babaoo hewɔ lɛ, amɛsuɔlɔi miipiŋ; Yehowa baajie piŋmɔi nɛɛ fɛɛ kɛje shihilɛ mli, no ji akaiŋ dɔŋŋ. (Yesaia 65:17; Bɔfoi 24:15) Akɛni Nyɔŋmɔ sumɔɔ adesai hewɔ lɛ, ebaahã eshiwoi nɛɛ aba mli.—Yohane 3:16.
Yuropa Yudafoi ni akpãtã amɛhiɛ lɛ ateŋ mɛi pii kɛ amɛsuɔlɔi ni shwɛ lɛ hiɛ amɛhemɔkɛyeli lɛ mli, ni amɛtsui nyɔ amɛmli, ejaakɛ amɛle nɔ hewɔ ni Nyɔŋmɔ eŋmɛ efɔŋfeemɔ gbɛ kɛ shi ni ewo akɛ ebaajie nibii fɛɛ ni efɔŋfeemɔ kɛbaa lɛ kɛje shihilɛ mli lɛ.