Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Mɛni Biblia Lɛ Kɛɔ Yɛ Mɔ Ko Ni Bɛ Hewalɛ Loo Epila Waa Ni Ajeɔ Gbɛ Agbeɔ Lɛ Lɛ He?

Mɛni Biblia Lɛ Kɛɔ Yɛ Mɔ Ko Ni Bɛ Hewalɛ Loo Epila Waa Ni Ajeɔ Gbɛ Agbeɔ Lɛ Lɛ He?

Hetoo ni Biblia kɛhãa

 Biblia lɛ ewieko nɔ ko yɛ mɔ ko ni bɛ hewalɛ loo epila waa ni ajeɔ gbɛ agbeɔ lɛ lɛ he. a Kɛ̃lɛ, nɔ ni ekɛɔ yɛ wala kɛ gbele he lɛ waa wɔ ni wɔnaa Nyɔŋmɔ susumɔ yɛ he. Esaaa akɛ agbeɔ gbɔmɔ, shi nɔ ko hu bɛ ni tsɔɔ akɛ kɛ́ mɔ ko miigbo lɛ, afee bɔ fɛɛ bɔ ni abaanyɛ koni ahã eya nɔ ehi wala mli.

 Biblia lɛ hãa wɔleɔ akɛ, Nyɔŋmɔ ji wɔ-Bɔlɔ, ‘eŋɔɔ wala jɛɔ.’ (Lala 36:9; Bɔfoi 17:28) Wala jara wa waa hã Nyɔŋmɔ. Enɛ hewɔ lɛ, esumɔɔɔ ni mɔ ko gbeɔ mɔ ko loo lɛ diɛŋtsɛ ehe. (2 Mose 20:13; 1 Yohane 3:15) Kɛfata he lɛ, Biblia lɛ woɔ wɔ ŋaa ni wɔkwɛ jogbaŋŋ koni oshara akaba wɔ kɛ mɛi krokomɛi anɔ. (5 Mose 22:8) Eyɛ faŋŋ akɛ, Nyɔŋmɔ miisumɔ ni wɔbu wala akɛ nikeenii ni jara wa.

Kɛ́ mɔ ko miiye hela ko ni baagbe lɛ hu?

 Kɛ́ mɔ ko bɛ hewalɛ ni eyɛ faŋŋ akɛ bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ baagbo po lɛ, Biblia lɛ wooo wɔ hewalɛ ni wɔgbe lɛ. Sane ko ni ba Israel Maŋtsɛ Saul nɔ lɛ maa enɛ nɔ mi. Be ni apila lɛ waa yɛ ta mli lɛ, ekɛɛ mɔ ni hiɛɔ etawuu nii lɛ akɛ egbe lɛ. (1 Samuel 31:3, 4) Shi egbeee lɛ. Sɛɛ mli lɛ, nuu kroko yamale akɛ, lɛ ji mɔ ni gbe Saul. Akɛni David kwɛɔ nii tamɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ kwɛɔ nii hewɔ lɛ, ena nɔ ni nuu lɛ fee lɛ akɛ eye lá yi sɔ.—2 Samuel 1:6-​16.

Ani esa akɛ afee bɔ fɛɛ bɔ ni abaanyɛ koni helatsɛ lɛ aya nɔ ahi wala mli?

 Kɛ́ eyɛ faŋŋ akɛ eshwɛ fioo ni mɔ ko lɛ baagbo lɛ, Biblia lɛ etsɔɔɔ akɛ afee bɔ fɛɛ bɔ ni abaanyɛ koni mɔ lɛ aya nɔ ahi wala mli. Moŋ lɛ, ewoɔ wɔ hewalɛ ni wɔná jwɛŋmɔ ni ja yɛ gbele he. Gbele ji wɔhenyɛlɔ kpele, wɔgboi yɛ emuu ni wɔyeee lɛ hewɔ. (Romabii 5:12; 1 Korintobii 15:26) Eyɛ mli akɛ wɔsumɔɔɔ ni wɔgboiɔ moŋ, shi esaaa akɛ wɔsheɔ gbele gbeyei, ejaakɛ Nyɔŋmɔ ewo shi akɛ ebaatee mɛi ni egboi lɛ ashi. (Yohane 6:39, 40) Mɔ ni buɔ wala lɛ, kɛ́ ebɛ hewalɛ lɛ, ebaasumɔ ni eya helatsamɔhe ni akwɛ lɛ. Kɛ̃lɛ no etsɔɔɔ akɛ mɔ lɛ ahala helatsamɔ gbɛ ni baahã eya nɔ ehi wala mli kɛ́ eshwɛ fioo ni ebaagbo.

Kɛ́ mɔ ko gbe ehe lɛ, ani eji esha ni anyɛŋ akɛke?

 Dabi, Biblia lɛ etsĩii tã efataaa eshai ni anyɛŋ akɛke lɛ ahe. Eyɛ mli akɛ kɛ́ mɔ ko gbe ehe lɛ, eji esha ni yɔɔ hiɛdɔɔ b moŋ, shi Nyɔŋmɔ le jogbaŋŋ akɛ kɛ́ mɔ ko yɛ jwɛŋmɔŋ naagba, loo ehao waa lɛ, ebaanyɛ egbe ehe. Ni ele hu akɛ, kɛ́ weku ko mli nyo ko ená nakai naagba lɛ eko pɛŋ lɛ, ewaŋ akɛ weku lɛ mli bii krokomɛi baanyɛ anu he nakai. (Lala 103:13, 14) Etsɔɔ Biblia lɛ nɔ eshɛjeɔ mɛi ni ehao lɛ amii. Kɛfata he lɛ, Biblia lɛ kɛɔ akɛ “abaatee jalɔi kɛ mɛi ni ejaaa fɛɛ shi.” (Bɔfoi 24:15) Enɛ tsɔɔ akɛ hiɛnɔkamɔ yɛ kɛhã mɛi ni tɔ̃ tɔmɔi ni yɔɔ hiɛdɔɔ, tamɔ mɛi ni egbe amɛhe lɛ, akɛ abaatee amɛ shi.

a Kɛ́ datrɛfonyo ko ye ebua helatsɛ ko ni egbe ehe lɛ, atsɛɔ lɛ yɛ blɔfo mli akɛ physician-assisted suicide.

b Mɛi fioo ni atsĩ amɛtã yɛ Biblia lɛ mli akɛ amɛgbe amɛhe lɛ fɛɛ efeee Nyɔŋmɔ suɔmɔ naa nii.—2 Samuel 17:23; 1 Maŋtsɛmɛi 16:18; Mateo 27:3-5.