Skip to content

Etɛ ka Nyí Tinmɛ È Ni Vɔ́ Jɔ Tɔn?

Etɛ ka Nyí Tinmɛ È Ni Vɔ́ Jɔ Tɔn?

Xósin e Biblu na é

 Xógbe è ni “vɔ́ jɔ” ɔ nɔ dó gesí kancica yɔyɔ̌ e bɛ́ ɖò Mawu kpo mɛ e vɔ́ jɔ é kpo tɛntin é. (Jaan 3:3, 7) Mawu nɔ sɔ́ mɛ e vɔ́ jɔ lɛ é dó ɖó vǐ tɔn lɛ. (Hlɔmanu lɛ 8:15, 16; Galatinu lɛ 4:5; 1 Jaan 3:1) Lee é nɔ nyí gbɔn nú mɛ e è sɔ́ dó ɖó vǐ ɖò sɛ́n linu ɖò kpaa mɛ lɛ é é ɔ, tɛn e mɛ mɛ e vɔ́ jɔ lɛ é ɖè é huzu, bɔ ye nɔ wá nyí ɖokpo ɖò xwédo Mawu tɔn mɛ.—2 Kɔlɛntinu lɛ 6:18.

Etɛwu mɛɖé ka nɔ vɔ́ jɔ?

 Jezu ɖɔ: “Enyi mɛɖé ma vɔ́ jɔ ǎ ɔ, é sixu mɔ axɔ́suɖuɖu Mawu tɔn ɔ ǎ.” (Jaan 3:3) Enɛ wu ɔ, nú mɛɖé vɔ́ jɔ ɔ, enɛ nɔ sɔnǔ n’i bonu é na ɖu axɔ́su xá Klisu ɖò Axɔ́suɖuto Mawu tɔn mɛ. Axɔ́suɖuto enɛ na kp’acɛ sín jixwé, enɛ wu ɔ, “gbɛ̀ yaɖeyaɖe” enɛ nɔ hun ali bɔ è na ɖu gǔ ‘nǔ ɖagbe e Mawu sɔ́ ɖ’ayǐ ɖó jixwé lɛ é’ tɔn. (1 Piyɛ́ɛ 1:3, 4) È na ganjɛwu mɛ e vɔ́ jɔ lɛ é ɖɔ ye na “ɖu axɔ́su xá” Klisu.—2 Timɔtée 2:12; 2 Kɔlɛntinu lɛ 1:21, 22.

Nɛ̌ mɛɖé ka nɔ vɔ́ jɔ gbɔn?

 Hwenu e Jezu ɖɔ xó dó xó enɛ jí é ɔ, é ɖɔ ɖɔ mɛ e na vɔ́ jɔ lɛ é na “vɔ́ jɔ gbɔn sin kpo [gbigbɔ] kpo gblamɛ.” (Jaan 3:5) Xógbe enɛ xlɛ́ ɖɔ ye na bló baptɛm ɖò sin mɛ, bɔ baptɛm gbigbɔ mímɛ́ tɔn na wá bɔ d’ewu.—Mɛsɛ́dó 1:5; 2:1-4.

 Jezu wɛ nyí mɛ nukɔntɔn e vɔ́ jɔ é. É bló baptɛm ɖò Judɛ́ɛn Tɔ̀ ɔ mɛ, enɛ gudo ɔ, Mawu ɖè è (alǒ bló baptɛm n’i) kpo gbigbɔ mímɛ́ kpo. Mɔ̌ mɛ ɔ, Jezu vɔ́ jɔ gbɔn gbigbɔ mímɛ́ gblamɛ bo nyí vǐ Mawu tɔn, kpo nukúnɖiɖó ɔ kpo bo na lɛkɔ yì nɔ gbɛ̀ ɖò jixwé. (Maki 1:9-11) Mawu bló bɔ nukúnɖiɖó enɛ jɛnu, gbɔn Jezu fínfɔ́n sín kú bɔ é nyí nǔɖiɖó gbigbɔ tɔn ɖé gblamɛ.—Mɛsɛ́dó 13:33.

 Mɛ ɖevo e vɔ́ jɔ lɛ é lɔ bló baptɛm sin mɛ tɔn cobo mɔ gbigbɔ mímɛ́ yí. a (Mɛsɛ́dó 2:38, 41) Enɛ gudo ɔ, ye ɖó nukúnɖiɖó e ɖó jiɖe é ɖɔ emi na nɔ gbɛ̀ ɖò jixwé; Mawu na bló bɔ nukúnɖiɖó enɛ na jɛnu ɖò fínfɔ́n sín kú hwenu.—1 Kɔlɛntinu lɛ 15:42-49.

Nukúnnúmɔjɛnǔmɛ agɔ lɛ dó lɛ̌vɔjɔ xó ɔ wu

 Nukúnnúmɔjɛnǔmɛ agɔ: Mɛɖé ɖó na vɔ́ jɔ hwɛ̌ cobo mɔ hwlɛngán alǒ cobo nyí Klisanwun.

 Nǔgbo ɔ: Vɔsisa Klisu tɔn nɔ hwlɛn mɛ e vɔ́ jɔ, bo na ɖu gǎn xá Klisu ɖò jixwé lɛ é kɛɖɛ ǎ, loɔ, toví Axɔ́suɖuto Mawu tɔn tɔn e na nɔ gbɛ̀ ɖò ayikúngban jí lɛ é lɔ ɖ’emɛ. (1 Jaan 2:1, 2; Nǔɖexlɛ́mɛ 5:9, 10) Ali na hun nú Klisanwun gbɛ́ta wegɔ́ enɛ, bɔ ye na nɔ gbɛ̀ kaka sɔyi ɖò Palaɖisi mɛ ɖò ayikúngban jí.—Ðɛhan 37:29; Matie 6:9, 10; Nǔɖexlɛ́mɛ 21:1-5.

 Nukúnnúmɔjɛnǔmɛ agɔ: Mɛɖé sixu jló bo vɔ́ jɔ.

 Nǔgbo ɔ: Ali hun nú mɛ bǐ bɔ è na ɖó kancica ɖé xá Mawu bo mɔ hwlɛngán. (1 Timɔtée 2:3, 4; Jaki 4:8) Amɔ̌, Mawu wɛ nɔ cyan mɛ e na vɔ́ jɔ lɛ é, alǒ zán gbigbɔ mímɛ́ dó ɖè ye. Sɔgbe kpo Biblu kpo ɔ, è ni vɔ́ jɔ ɔ, é ‘nyí jlǒ gbɛtɔ́ tɔn alǒ gǎndidó gbɛtɔ́ tɔn lɛ wu wɛ é nɔ sín ǎ, loɔ Mawu wɛ nɔ ɖɔ.’ (Hlɔmanu lɛ 9:16) Xógbe è ni “vɔ́ jɔ” ɔ, è sixu lilɛ dó è ni jɔ sín aga, enɛ xlɛ́ ɖɔ Mawu wɛ nɔ cyan mɛ e nɔ vɔ́ jɔ lɛ é.—Jaan 3:3.

a Ðokpo e gbɔn vo é wɛ nyí Kɔnɛyi kpo mɛ e ɖò xwé tɔn gbè lɛ é kpo tɔn.—Mɛsɛ́dó 10:44-48.