Mfantse
Sɛ Nkorɔfo Dzi Mo Ho Anokum A, Mebɛyɛ Dɛn?
https://cms-imgp.jw-cdn.org/img/p/502013330/univ/art/502013330_univ_sqr_xl.jpg
ijwyp asɛm 23

MBABUN BISA DƐ

Sɛ Nkorɔfo Dzi Mo Ho Anokum A, Mebɛyɛ Dɛn?

Sɛ Nkorɔfo Dzi Mo Ho Anokum A, Mebɛyɛ Dɛn?

 Siantsir a ɔyɛ yaw

 Anokum bi wɔ hɔ a, adwembɔn na ɔtaa ekyir. Bi nye dɛ obi ahyɛ da ara aka atorsɛm bi afa wo ho mbrɛ ɔbɛyɛ a ɔdze bɛsɛɛ wo dzin. Sɛ nsɛm a ɔakeka afa wo ho no nnhyɛ da ara nnhaw adwen pii mpo a, ɔnyɛ dɛn ara a ɔbɛyɛ wo yaw. Na sɛ ɔkɛba dɛ nyimpa a ɔmaa asɛm no tserɛwee no yɛ obi a ɔbɛn wo a, ɔno mpo dze nna asɛm no asɛɛ koraa; ɔbɛhye wo paa.​—⁠Ndwom 55:12-14.

 “Metsee dɛ me nyɛnko bi edzi moho anokum. Dza ɔkae nye dɛ monndwen afofor ho. Metsee no, ɔyɛɛ me yaw paa. Nna munnhu siantsir a ɔsɛ dɛ ɔka asɛm a ɔtse dɛm fa moho.”​—Ashley.

 Nokwasɛm: Sɛ obi a odzii wo ho anokum no yɛ wo nyɛnko bi a ɔbɛn wo paa o, sɛ ɔnntse dɛm o, ɔbɛyɛ wo yaw dɛ wo tsirmu faa naaso nkorɔfo rekeka wo ho nsɛm.

 Dza ɔyɛ yaw wɔ ho​—ɔnnyɛ aber nyina na ibotum esiw ano

 Siantsir ahorow bi ntsi na bi a binom keka nkorɔfo ho nsɛm. No mu bi nye yi:

 Wɔwɔ adwen pa. Kwan a Nyankopɔn faa do bɔɔ hɛn no ntsi, ɔma hɛn enyi gye ho dɛ yɛbɔbɔ fɛkuw. Dɛm ntsi, ɔnnyɛ nwanwa dɛ yɛnye hɛnho bɔ nkɔmbɔ na yɛka afofor ho asɛm so. Yɛreka yi ara, Bible no mpo hyɛ hɛn nkuran dɛ yɛndwen afofor ho.​Philippifo 2:4.

 “Nkɔmbɔ a ɔyɛ dɛw paa nye dza ɔfa nyimpa ho!”​—Bianca.

 “Sɛ mebɛka a, m’afamu dze, ɔyɛ a nna mepɛ dɛ muhu dza ɔrokɔ do wɔ nkorɔfo hɔn abrabɔ mu na menye afofor ka ho asɛm. Mara mpo minnyim siantsir a meyɛ dɛm o, nara nye dɛ ɔma m’enyi gye ara kɛkɛ.”​—Katie.

 Wonnyi bra biara bɔ. Asomafo no aber do no, nna nkorɔfo bi wɔ hɔ a “wonnya biribiara ho adagyer” mbom dza nna wɔwɔ ho adagyer ara nye dɛ “wɔbɛka anaadɛ wobetsie asɛm fofor bi.” (Asomafo Ndwuma 17:21) Ndɛ so, dɛmara na nyimpa binom tse!

 “Ɔtɔ da na sɛ asɛm bi a ɔyɛ enyika biara nnyi hɔ a, ebɔhwɛ no nna nkorɔfo ahyɛ da ara akɛfa asɛm bi aba ma wɔreka.”​—Joanna.

 Wɔtse nka dɛ wɔnnsɛ hwee. Nyankopɔn mmpɛ dɛ yɛbɛtse nka dɛm, dɛm ntsi otu hɛn fo wɔ Bible mu dɛ mma yɛmfa hɛnho nntoto afofor ho. (Galatiafo 6:4) Awerɛhosɛm nye dɛ hɔn a wɔtse nka dɛ wɔnnsɛ hwee no mpo, hɔn mu binom keka nkorɔfo ho nsɛm. Wɔtse nka dɛ sɛ wɔyɛ dɛm a, nna ɔkyerɛ dɛ hɔn ara so wɔhyɛ hɔ.

 “Sɛ nkorɔfo gye enyim ara keka afofor ho nsɛm a ɔnnyɛ nokwar a, ɔma yehu hɔn suban. Mpɛn pii no, dza ɔkyerɛ nye dɛ hɔn enyi ber hɔn a woridzi hɔn ho anokum no. Sɛ wɔtserɛw atsetseatsetse mu a, ɔma hɔnho tɔ hɔn na wonya adwen dɛ gyama hɔndze wɔkyɛn nyimpa a woridzi hɔn ho anokum no.”​—⁠Phil.

 Nokwasɛm: Sɛ epɛ o sɛ emmpɛ o, nyimpa binom bɛkeka afofor ho nsɛm, na woara so ɔnyɛ dɛn ara a kakra bɛka wo.

 Dza oye wɔ ho​—⁠ibotum ayɛ ho biribi ma annhaw wo pii

 Anokum a nkorɔfo dzi fa wo ho no, bi a nnyɛ ne nyina na ibotum esiw ano naaso mbrɛ ibesi ayɛ w’adze afa ho no dze, ɔwɔ woara wo nsamu. Sɛ etse dɛ nkorɔfo rekeka wo ho nsɛm anaa woridzi wo ho anokum a, ndzɛmba ebien bi na ibotum ayɛ.

 DZA ODZI KAN: Ibotum ebu w’enyi egu do. Mpɛn pii no, adze a oye paa a ibotum ayɛ nye dɛ ibotwa do ma wɔaka, tsitsir aber a asɛm no nnhyɛ da ara nnyɛ asɛm biara no. Sɛ ihyia biribi a ɔtse dɛm a, fa Bible mu afotusɛm yi yɛ edwuma. Ɔka dɛ: “Mma mmpɛ ntsɛm wɔ wo sunsum mu mmfa ebufuw.”​—⁠Ɔsɛnkafo 7:9.

 “Metsee dɛ nkorɔfo rekeka dɛ menye aberantsɛ bi rotwe mpona. Yɛreka yi ara so nna aberantsɛ noara mpo minnyim no o, na minnhyiaa no mpo da! Nna muhu dɛ ɔyɛ nsɛnhun kɛkɛ ntsi mannsosɔw do koraa.”​—⁠Elise.

 “Sɛ nkorɔfo dzi wo ho anokum a, n’ano edur kɛse paa nye dɛ ebɛda suban pa edzi na eenya dzin pa. Sɛ nkorɔfo keka wo ho nsɛmbɔn naaso ewɔ dzin pa a, nyimpa kakraabi na wɔbɛgye edzi na ɔnyɛ dɛn ara a nokwar a ɔwɔ asɛm no mu no bɛda edzi.”​—⁠Allison.

 Nyansahyɛ: Kyerɛw (1) dza wɔkae faa wo ho na (2) mbrɛ asɛm no maa etsee nka no to hɔ. Sɛ enye ‘w’akoma dzi nkɔmbɔ’ wie a, bi a ɔrennyɛ dzen koraa dɛ ibeyi efi w’adwen mu.​—⁠Ndwom 4:4.

 DZA OTSIA EBIEN: Nyimpa a ɔhyɛɛ ase kekaa wo ho nsɛm no, enye no nkɛkasa. Ɔtɔ da a bi a ibohu dɛ nsɛm a nkorɔfo rekeka fa wo ho no, enyibersɛm wɔ mu. Dɛm ntsi bi a ibohu dɛ ohia dɛ enye nyimpa a ɔhyɛɛ ase kekaa wo ho nsɛm no kɛkasa.

 “Sɛ ekɔ hɔn a woedzi wo ho anokum no nkyɛn na enye hɔn kɛkasa a, bi a ɔno bɛma woehu dɛ sɛ wodzi obi no ho anokum a, ɔwɔ mu ara a nyimpa no botum atse. Afei ɔbɛma hom dze yie ato yie na asɛm dze n’asɛm akɔ.”​—⁠Elise.

 Ansaana ebɔkɔ nyimpa a odzii wo ho anokum no ne nkyɛn na enye no akɛkasa no, dzi kan susu Bible mu afotusɛm ahorow a odzidzi do yi ho na bisa woho nsɛm a ɔka ho no.

  •   “Nyia obua asɛm ana ɔatse no, ɔyɛ nkwaseasɛm na enyito ma no.” (Mbɛbusɛm 18:13) Bisa woho dɛ, ‘Minyim nokwar a ɔwɔ asɛm no mu no nyina? Anaa obotum aba dɛ nyimpa a ɔbɛkaa asɛm no kyerɛɛ me no, ɔannhyɛ da ara anntse asɛm no ase yie?’

  •   ‘Yɛ ntsɛm tsie asɛm, yɛ nyaa kasa na mma mmper woho mmfa ebufuw.’ (James 1:​19) Bisa woho dɛ, ‘Mohwɛ a, dɛm ber yi yɛ ber pa a mubotum nye obi a odzii mo ho anokum no aka dza ɔayɛ no ho asɛm anaa? Asɛm a menye no rekɛka yi, megye dzi dɛ m’adwen mu faa anaa mara medzi kan abɔ pɔw bi wɔ me tsirmu dada? Anaa ɔbɛyɛ papa dɛ motweɔn ma m’akoma ba famu ansaana makɔ?’

  •   “Mbrɛ epɛ dɛ nkorɔfo nye wo dzi no, woara so enye hɔn ndzi no dɛmara.” (Matthew 7:​12, NET Bible) Bisa woho dɛ, ‘Sɛ ɔyɛ emi na mikedzii obi ho anokum dɛm a, nkyɛ ebɛn kwan na mebɛpɛ dɛ nyimpa no fa do nye me kasa? Henfa na nkyɛ mebɛpɛ dɛ ɔnye ka dza woesi no ho asɛm? Ebɛn nsɛm na sɛ meka a ɔbɔboa, na ebɛn kwan na mebɛfa do ayɛ m’adze a ɔbɛma yɛdze yie ato yie?’

 Nyansahyɛ: Ansaana enye obi a odzii wo ho anokum no bɔkɔ akɛksa no, dzi kan kyerɛw dza ekɔ a epɛ dɛ eka no to hɔ. Afei tweɔn dapɛn kor anaa ebien bi na hwɛ dza ekyerɛwee no mu bio, na hwɛ dɛ ebɛsesa biribi wɔ mu anaa. Bio so, dza ayɛ w’adwen dɛ epɛ dɛ eka no, ka ho asɛm kyerɛ w’awofo anaa wo nyɛnko bi a n’adwen mu da hɔ na tsie ɔno so n’adwenkyerɛ.

 Nokwasɛm: Ndzɛmba pii na ɔkɔ do wɔ asetsena mu a yɛyɛ dɛn ara a yerunntum nnyɛ ho hwee na dɛmara na anokum so tse. Naaso ɔno nnkyerɛ dɛ ɔsɛ dɛ ema kwan ma ɔka wo hyɛ!