Cit atir i jami ma tye

Cit atir ka ma nyuto lok ma tye iye

Pingo Wati Dok Wato?

Pingo Wati Dok Wato?

PE OBEDO yub pa Lubanga ni dano omyero oto. Lunyodowa mukwongo, Adam ki Kawa, kicweyogi labongo roc mo i komgi nyo tamgi, ma man tyen lokke ni onongo kono gitye kwo wa i kare-ni. Man onen ka maleng ma lubbe ki lok ma Jehovah owaco bot Adam madok i kom yat mo acel ma onongo tye i poto me Eden.

Lubanga owaco ki Adam ni, “I nino ma ibicamo iye [nyig yat meno], en aye ibito iye bene.” (Acakki 2:17) Ka onongo Lubanga ocweyo Adam wek oti dok oto, ci onongo konye pe me mine cik man. Adam oniang ni ka pe ecamo nyig yat man ci onongo pe ebito.

PE OBEDO YUB PA LUBANGA NI DANO MYERO GUTO

Onongo pe mitte ni Adam ki Kawa gucamo nyig yat meno wek gumedde ki kwo​—poto man onongo opong ki yadi mapol ma nyiggi bene tye. (Acakki 2:9) Onongo gibinyuto worogi pi Ngat ma ominigi kwo ka pe gucamo nyig yat meno. Onongo bene binyutu ni giworo twero pa Lubanga me waco botgi gin me atima.

GIN MUMIYO ADAM KI KAWA GUTO

Me niang pingo Adam ki Kawa guto, omyero wangi matut nyamo lok ma obedo i kin Catan ki Kawa ma gudo wan ducu. Catan Larac otiyo ki twol me waco goba mo marac adada. Baibul waco ni: “Twol yam onongo ryek ma kato lee tim ducu ma Rwot Lubanga oketo. En owaco ki dako ni, ‘Lubanga mono owacci, Pe wucam yat ducu ma tye i poto-ni?’”​—Acakki 3:1.

Kawa ogamo ni: “Watwero camo nyig yadi ducu ma tye i poto-ni. Ento Lubanga ociko ni, ‘Pe wubicamo nyig yat ma tye i dye poto, pe wugud kome bene; wek pe wuto.’” Ci twol owacce ni: “Pe wubito. Pien Lubanga ngeyo ni, ka wucamo, ci wangwu biyabbe woko, ci wubidoko calo Lubanga, miyo wungeyo gin maber ki gin marac.” Pi meno, Catan owaco ni Jehovah obedo lagoba ma pe mito ni Adam ki Kawa gubed ki gin mo maber.​—Acakki 3:2-5.

Kawa oye lok ma en owinyo. En obedo ka neno yat meno. Yat-ti onongo nen mwonya adada dok weko cwiny dano pyete i kome! Kawa opwono nyigge ci ocako camone. Baibul owaco ni: “Omiyo mogo bot cware, ci ocamo.”​—Acakki 3:6.

Lubanga owaco ki Adam ni: “I nino ma ibicamo iye en aye ibito iye bene.”​—ACAKKI 2:17

Ocwero cwiny Lubanga matek me neno ka lutinone ma en maro guyero me kwero winyo doge! En otimo gin ango? Bot Adam, Jehovah owaco ni: “Ibidok i ngom, kit ma con gikwanyi ki iye. In apwa, dok bene ibidok i apwa.” (Acakki 3:17-19) Pi meno, “nino me kwo pa Adam ducu oromo mwaka miya abongwen ki pyeradek; ka dong oto.” (Acakki 5:5) Adam pe ocito i polo nyo i kabedo me cwiny. En onongo pe tye ka kwo ka mo i kare ma peya Jehovah ocweye ki i apwa me ngom. Dong, i kare ma en oto, kwone orweny woko ci kome odoko apwa. En orweny woko matwal. Man pud dong rac ya!

TYEN LOK MUMIYO WATYE KI ROC

Pien guyero me kwero winyo lok pa Jehovah, Adam ki Kawa gurwenyo kwo ma pe ki roc kacel ki gen me kwo pi naka. Komgi ma kicweyogi kwede ocako balle; gudoko lubalo ma gitye ki roc. Ento balgi me kwero bedo luwiny pe ogudo gin keken. Gukobo roc wa i kom lutinogi bene. Jo Roma 5:12 waco ni: “Bal yam obino i lobo kun wok ki i dano acel [Adam], ka dong to obino pi bal, kit meno bene to onya oromo kin dano ducu, pien dano ducu gubalo.”

Baibul oporo bal ki to ni obedo calo “bongo ma giumo ki rok woko ducu, . . . ki kitambara ma gubedo ka rukone i kare me cola.” (Icaya 25:7) Bongo man tye ma oumo dano calo lupwu ma opong ki kwir dok pe tye dano mo ma twero bwot ki iye. I ada, “dano ducu to i Adam.” (1 Jo Korint 15:22) Man weko wapennye ki lapeny ma lakwena Paulo openyo ni: “Anga ma bilara ki i kom man ma to woko-ni?” Tika tye ngat mo ma twero larre?​—Jo Roma 7:24.